Keď sa zmenil svet II. Starostlivosť o domácnosť a deti počas epidémie koronavírusu

V druhej polovici marca realizoval výskumný tím Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV prieskum o každodennom živote v období epidémie COVID-19 na Slovensku. Vo výskume bola zachytená bezprecedentná a radikálna zmena životných okolností ľudí. Ako vyplynulo z predchádzajúcej správy,[1] epidémia koronavírusu významne ovplyvnila každodenné fungovanie a režim domácností. Prvé dni po zavedení mimoriadnych opatrení prežívali ľudia, žijúci na Slovensku, rôzne. Ich momentálna situácia, ale aj individuálne pocity boli výrazne ovplyvnené rozličnými okolnosťami, v ktorých žili.
Zatiaľ čo niektorí si popri obavách zo šíriacej sa nákazy užívali vítaný oddych, spomalenie a čas s rodinou, iní len ťažko zosúlaďovali pracovné povinnosti s rodičovskými a náporom starostlivosti o domácnosť. V dotazníku sme sa preto pýtali, ako mali respondenti či respondentky medzi sebou rozdelené úlohy v domácnosti a starostlivosť o deti.

Rozdelenie úloh medzi členmi a členkami domácností

Viac ako polovica odpovedajúcich (60 %) sa vyjadrila, že v dôsledku epidémie koronavírusu a s ňou súvisiacimi zmenami (napr. dominantné zotrvávanie v domácom prostredí), sa rozdelenie úloh medzi členmi domácnosti nezmenilo.
Táto odpoveď nás však vedie k ďalšej otázke: ako to teda zvyčajne so starostlivosťou o domácnosť vyzerá v bežné dni? Na základe výskumov možno predpokladať, že väčšinu úloh spojených s prácou v domácnosti aj počas pandémie (naďalej) vykonávali ženy. Ako potvrdzuje výskum realizovaný v roku 2019 Sociologickým ústavom SAV[2], medzi obyvateľmi a obyvateľkami Slovenska má relatívne silnú podporu tradičné rozdelenie rodových rolí. Tvrdenie, že žena sa má starať o domácnosť a muž zarábať peniaze, je medzi ľuďmi stále silne zakorenené.[3]

Potvrdzujú to aj štatistiky Eurostatu[4], podľa ktorých patrí Slovensko (spolu s Gréckom a Bulharskom) medzi krajiny s najväčšou rodovou nerovnosťou v oblasti starostlivosti o domácnosť a rodinu.

To, že aktuálne rozdelenie úloh v domácnosti ostalo nezmenené, v našom prieskume častejšie spontánne opisovali ľudia v mladšom veku (18 - 29); ženy a muži na materskej či rodičovskej dovolenke; rodičia jedného dieťaťa; ako aj ľudia žijúci v partnerskej dvojici.
Naopak o tom, že v prerozdelení úloh v domácnosti nastali zmeny, hovorila štvrtina respondentov (26 %). Opisovali rozdielne časové rozloženie prác v domácnosti, ako aj iné prerozdelenie úloh. O zmenách sa častejšie zmieňovali ľudia vo veku 40 - 49 rokov, rodičia viacerých detí a respondenti žijúci v rodine resp. viacgeneračnej rodine. Mnohí navyše opísali ako deľba práce aktuálne prebieha. O rovnomernejšom rozdelení úloh v domácnosti - „striedaní sa“, či robení domácich prác spoločne sa zmienila pätina opýtaných (20 %). Viacerí sa snažili rozdeliť úlohy v domácnosti rovnomernejšie: „Jeden umyje, druhý utrie, tretí navarí, ďalší sprace a prestrie stôl. Nejde to úplne hladko, ale pravidlá sme stanovili…”. Naproti tomu to, že žena sa viac ako inokedy starala o deti aj o domácnosť, popisovalo 17 % odpovedajúcich, zmienili sa o tom najmä respondenti či respondentky na materskej a rodičovskej dovolenke, resp. rodičia bez ohľadu na počet detí a respondenti žijúci v rodine / partnerstve. V menšej miere respondenti a respondentky zmieňovali situáciu, kedy sa viac podieľal na domácich prácach muž, alebo sa zapojili deti (najmä v rodinách s dvoma a viac deťmi): „Deti učíme, že aj oni sa teraz výraznejšie musia podieľať na fungovaní domácnosti”.

Ako epidémia zasiahla do starostlivosti o deti?

Väčšina rodičov v našom prieskume deklarovala významné zmeny v oblasti starostlivosti o deti.[5] Približne pätina uviedla, že za najväčšiu odlišnosť oproti „normálnemu” životu považujú spoločné učenie sa s deťmi v domácom prostredí (19 %). Mnohí vnímali učebný proces v domácnosti ako veľkú záťaž. Ako skonštatovala jedna respondentka: „Učenie je jedna katastrofa!” Rodičia sa sťažovali najmä na náročnosť zladenia „učiteľských” povinností s ich vlastnou prácou, ako aj starostlivosťou o domácnosť.[6] Ako ukázal náš prieskum, situácia v rodinách bola obzvlášť pálčivá pre rodičov detí v predškolskom a mladšom školskom veku, ktorí museli venovať veľkú čas dňa výuke detí v rámci ich školských povinností alebo animácii voľného času.[7] Práve vek a počet detí sa z hľadiska záťaže rodičov počas pandémie prejavil ako jednoznačne najvýznamnejší faktor. Nároky sa však ukázali ako obzvlášť vysoké pre rodičov s deťmi, ktoré vyžadovali špecifický prístup (napr. deti s poruchami autistického spektra, alebo s dyslexiou). Pomáhajúce inštitúcie (ako denné stacionáre) boli rovnako ako školy zavreté.
17 % rodičov opísalo v súvislosti so starostlivosťou o deti obmedzenie aktivít mimo domova. Okrem toho, že deti nenavštevovali  základnú a materskú školu či  záujmové krúžky, podľa nich prestali navštevovať aj ihriská či obchody.

Niektorí rodičia znížili počet vychádzok s deťmi v exteriéri na minimum, ak išli von, trávili čas na balkóne, alebo len v blízkom okolí obydlia.

Približne desatina rodičov uviedla, že starostlivosť o deti počas epidémie aj mimo samotnej výučby pre nich predstavovala väčšiu záťaž a viac povinností v domácnosti (11 %). V tejto súvislosti mnohí spomínali nevyhnutnosť každodenného varenia pre rodinu: „More varenia navyše!” Ďalší sa zas sťažovali na náročnosť zladenia starostlivosti s prácou doma: „Sústrediť sa na prácu dá len vtedy, keď dieťa spí, takže hrôza!” alebo na náročnosť zladenia potrieb viacerých detí v rôznom veku, keď s jednými sa bolo treba učiť a ďalšie vyžadovali sústavnú opateru alebo tvorivý program.
Temer 11 % rodičov uviedlo, že má už takmer samostatné alebo dospelé deti. Títo často popisovali obmedzenie bezprostredného kontaktu, vypadnutie starostlivosti o vnúčatá, ale aj rôzne fungujúce formy vzájomnej výpomoci a kooperácie (napr. že dospelé dieťa nakúpi a oni z toho navaria pre celú rodinu). Téme vzťahu rodičov a ich dospelých detí sa budeme bližšie venovať v nasledujúcej správe.
Ďalšiu väčšiu zmenu v starostlivosti o deti podľa respondentov predstavovali práve spoločné aktivity, hry a animácia programu detí (11 %). V menšej miere bolo spomenuté, že rodiny počas epidémie trávili viac času vonku (6 %), osobitne na záhrade či na dvore. Práve dostupnosť súkromného priestoru v exteriéri v odpovediach rezonovala ako vítaná možnosť „bezpečného” rozptýlenia pre deti i rodičov.
Medzi ďalšími zmenami v starostlivosti, ktoré vo výskume rodičia spontánne charakterizovali, bolo zvýšenie samotného objemu času, ktorí momentálne trávia s deťmi. Zmena mohla byť formulovaná ako pozitívna – „konečne máme na seba čas”, ale aj negatívna – „nemám čas pre seba, s deťmi som „non-stop”. Respondenti ďalej deklarovali premeny v časovom rozvrhnutí dňa, kedy viacerí opísali, že aktuálne fungujú v „prázdninovom”, respektíve „víkendovom” režime[8], pričom mnohí vyjadrili nevyhnutnosť ho upraviť a nastaviť jasné pravidlá. Iní zas kládli viac dôrazu na starostlivosť o zdravie; spomenuli spoločné pozeranie filmov, videí; ale aj vyššiu mieru zapojenia detí do starostlivosti o domácnosť a ďalšie. Práve v súvislosti s domácimi prácami viacero matiek načrtlo, že momentálny stav vnímajú ako jedinečnú príležitosť naučiť deti činnostiam, na ktoré inak popri škole a krúžkoch nemajú čas, napr. variť, vyprať si a vyžehliť bielizeň.
Rodičia na materskej či rodičovskej dovolenke v porovnaní s ostatnými rodičmi častejšie opísali aktuálnu opateru o deti ako nezmenenú, a teda nelíšiacu sa od ich života pred vypuknutím epidémie. Na strane druhej, práve oni spontánne viac reflektovali obmedzenie aktivít mimo domova, ale aj vylúčenie sociálnych kontaktov, čo nepochybne súviselo s pocitom sociálnej izolácie, ktorú (najmä) matky na materskej, respektíve rodičovskej dovolenke často pociťujú. V tejto súvislosti respondentkám chýbal bezprostredný kontakt a výpomoc zo strany starých rodičov (ich rodičov či svokrovcov), ale aj stretávanie sa so známymi a priateľmi. Starostlivosť o deti preto aktuálne prežívali ako väčšiu záťaž a vnímali, že sú momentálne v pozícii výhradných animátoriek programu svojich detí. Tieto zmeny prežívali skôr negatívne, a to napriek tomu, že boli s deťmi v prírode, na záhrade či na dvore viac ako obyčajne.
Rodičia jedného dieťaťa, ako aj respondenti a respondentky vo veku 30 - 39 rokov (pričom možno predpokladať, že tieto skupiny sa do istej miery prekrývali[9]) naproti tomu viac hovorili o obmedzeniach, či už aktivít mimo domova, ale aj sociálnych kontaktov, ako aj o tom, že momentálne sa s deťmi viac spoločne hrali, resp. im robili domáci program. Na strane druhej v porovnaní s ostatnými rodičmi častejšie konštatovali nemenný stav, že starostlivosť o dieťa sa nelíši, ostala rovnaká. Rodičia dvoch, ale aj troch a viac detí, rovnako ako respondenti vo veku 40 - 49 rokov zas viac akcentovali spoločné učenie sa a starostlivosť pre nich predstavovala väčšiu záťaž (znamenala viac povinností). Častejšie tiež opisovali negatívne prežívanie týchto zmien od neutrálnych až po expresívne opisy - napr. „čisté peklo” alebo „ako v base”. Je zaujímavé, že negatívny opis prežívania sa vyskytol u výrazne menšieho počtu respondentov z viacgeneračných rodín.[10] Predpokladáme, že v takýchto rodinách mohli byť povinnosti rovnomernejšie rozložené medzi jednotlivými členmi a členkami rodiny, respektíve v starostlivosti o deti a domácnosť (naďalej) pomáhali starí rodičia.

Z nášho výskumu teda vyplýva, že počas prvej vlny epidémie COVID-19 na Slovensku to boli najmä ženy - matky, na ktorých pleciach ležal hlavný nápor povinností. Ich obvyklé sféry aktivít ako vlastné zamestnanie, starostlivosť o deti a o domácnosť sa znásobili a navyše rozšírili aj o iné činnosti. Situácia bola najpálčivejšia práve v domácnostiach s deťmi v predškolskom a mladšom školskom veku.

Soňa G. Lutherová
Miroslava Hlinčíková
Ľubica Voľanská

[1] Pozri bližšie TU.

[2] Pozri bližšie TU

[3] V danom prieskume sa k nemu priklonilo 51 % opýtaných.

[4] Podľa štatistík Eurostatu sú rozdiely medzi mužmi a ženami v domácich prácach: domácim prácam sa každodenne venuje 60 % Sloveniek, ale len 16 % Slovákov. Pozri bližšie aj situáciu v ČR – Heřmanová, M.: Dopady opatření proti pandemii na ženy a muže  na trhu. Dostupné TU

[5] V odpovediach to reflektovali skôr ženy než muži, no zastúpenie respondentov – mužov v pozícii rodiča bolo v súbore výrazne nižšie oproti ženám - matkám.

[6] V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že výskum bol realizovaný prvý týždeň po zavedení mimoriadnych opatrení. Na väčšine škôl v tom čase ešte nemali ustálený spôsob online výuky, takže neskôr sa mohol postoj rodičov zmeniť (hoci nie nevyhnutne k lepšiemu).

[7] Podobne naznačujú aj výsledky porovnávacej štúdie Eurofoundu. Až 22 % ľudí žijúcich v domácnosti s mladšími deťmi (pod 12 rokov) uviedlo, že majú počas pracovného dňa problém koncentrovať sa na svoju prácu (oproti 5 % ľudí bez detí a 7 % ľudí s deťmi vo veku 12 - 17 rokov). Hoci tento trend bol prevalentný aj v minulosti, v súčasnosti výrazne stúpol (Living, working and COVID-19. Eurofound survey full report. Dostupné TU

[8] Zuzana Búriková v komentári pre denník SME opísala situáciu ako „predĺžené Vianoce bez sviatkov”, kedy boli školy zavreté, ale výuka prebiehala ďalej (Búriková, Z. 2020. Koho domáce vzdelávanie hádže cez palubu. In: Denník N, 23.3.2020. Dostupné TU).

[9] Rozdiely vo vnímaní rodičov podľa ich veku zrejme kopírovali aj priemerný vek ich detí, a teda kým rodičia - tridsiatnici mali skôr malé deti, ktoré ešte neboli v školopovinnom veku, štyridsiatnici zas boli viac zaťažení ich výukou.

[10] Viacgeneračné rodiny však zároveň tvorili z celkového výskumného súboru pomerne malý počet.

Foto č. 1: K. McClintock - unsplash.com
Foto č. 2: P. Merchan - unsplash.com
Foto č. 3: I. Murza - unsplash.com

Galéria: 
Nie