Školiteľka: prof. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc.
Odbor:  Téma je otvorená pre študijné programy:

• Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského
• Sociálna Antropológia, Fakulta sociálnych a ekonomických vied, Univerzita Komenského

Forma štúdia: Denná
Anotácia: Základom práce bude výskum a analýza vybraného prvku spomedzi rodinných alebo výročných obyčajov, ktoré sú vnímané ako tradičné a v súčasnosti zaznamenávajú opätovný nárast popularity. Tradičné javy budú skúmané na pozadí sociálnych, ekonomických, politických kontextov. Predmetom výskumu môže byť napr. komodifikácia svadobných rituálov, betlehemské obchôdzky, rituálne ohne, súťažné podujatia založené na tradičných zručnostiach a pod.

Školiteľ: Mgr., Ing.  Daniel Škobla, PhD. 
Odbor: Téma je otvorená pre študijné programy:

• Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského
• Sociálna Antropológia, Fakulta sociálnych a ekonomických vied, Univerzita Komenského

Forma štúdia: Denná
Anotácia: Projekt skúma štrukturálne a inštitucionálne faktory, ktoré umožňujú alebo bránia Rómom a etnickým minoritám v prístupe na trh práce. Týmito môžu byť mocenské asymetrie, dominantná mocenská pozícia aktérov ako sú zamestnávatelia, predstavitelia obcí. Faktormi, ktoré facilitujú, môžu byť aj sociálne siete a sociálny a kultúrny kapitál minoritných skupín. Výskum je založený na empirických dátach z terénneho výskumu, z pozorovaní a z rozhovorov.             

Školiteľka: Mgr. Soňa Gyárfáš Lutherová, PhD.
Odbor: Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského

Forma štúdia: Denná
Anotácia: V náročných časoch ľudia zaujímajú rozličné stratégie ako nakladať s pocitmi neistoty a zraniteľnosti vo svojej každodennosti. Mnohí/é sa vzťahujú do rodinného prostredia alebo k ľuďom vo svojom širšom sociálnom okruhu. Predstava bezpečia sa spája aj s ideou domova – ako miesta alebo príslušnosti ku komunite (rodine, susedstvu, špecifickej sociálnej skupine).

Školiteľka: Mgr. Soňa Gyárfáš Lutherová, PhD.
Odbor: Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského
Forma štúdia: Denná
Anotácia: Fotografie a videá ako súčasť rodinných archívov formujú spomienky jednotlivcov či sociálnych skupín (od rodiny až po spoločnosť). Projekt dizertácie sa zameriava na vzťah “malých” a “veľkých” naratívov cez skúmanie audiovizuálnych prameňov vo vzťahu k individuálnym a kolektívnym spomienkam. Mimo povinnej textovej časti je ako súčasť výstupu vítaná aj iná kreatívna forma (video, séria fotografií, komix).

Školiteľka: PhDr. Katarína Popelková, CSc.
Odbor: Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského
Forma štúdia: Denná
Anotácia: V súčasnej spoločnosti je sviatočná kultúra ovplyvnená dynamickým procesom transformácie. Sviatky vo verejnej aj súkromnej sfére strácajú svoj identitotvorný, symbolický a spomienkový vzťah. Predmetom empirického štúdia je sledovanie funkcií rastúceho počtu profesionálne produkovaných podujatí – eventov orientovaných na ponuku komplexného kultúrneho zážitku pre návštevníka. 

Školiteľka: PhDr. Monika Vrzgulová, CSc.
Odbor: Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského
Forma štúdia: Denná
Anotácia: Rodinná pamäť predstavuje špecifické pole bádania v rámci pamäťových štúdií, výskumný koncept prvoradého významu. Mení ich perspektívu na mikroperspektívu intímneho priestoru rodiny. Rodinnú pamäť charakterizuje interakcia a komunikácia naprieč generáciami. Charakterizuje ju dynamika jej formatívnych, hodnotovo orientovaných a identitotvorných funkcií. Aké sú obsahy rodinnej pamäti, ako sa komunikujú, čo ich ovplyvňuje v 21. storočí?

Školiteľka: PhDr. Monika Vrzgulová, CSc.
Odbor: Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského
Forma štúdia: Denná
Anotácia: Od udalostí spojených s holokaustom nás delí 78 rokov. Ako si ich súčasná spoločnosť pripomína? Aké formy a obsahy môžeme nájsť v komunikatívnej/skupinovej, kolektívnej/národnej, resp. kultúrnej pamäti na územiach, kde sa holokaust odohral? Kto, ako a na čo spomína? (Na príklade jednej, prípadne dvoch krajín).

Školiteľka: Mgr. Zuzana Panczová, PhD.
Odbor: Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského
Forma štúdia: Denná
Anotácia: Povesti a konšpiračné teórie sa v spoločenských vedách skúmajú ako výrazy sociálnych úzkostí a túžob a ako špecifické formy opisu spoločenských reprezentácií moci, medzi-skupinových vzťahov a skupinovej identifikácie. Stali sa tiež súčasťou súčasnej masovej kultúry, ktorá tiež formuje repertoár a naratívne štruktúry fám a konšpiračných teórií. Výskum sa môže zamerať na osobné alebo internetové sprostredkované formy komunikácie. Metódy primárne čerpajú z folkloristických alebo etnologických prístupov.   

Školiteľ: Mgr. Bahna Vladimír, PhD.
Odbor: Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského
Forma štúdia: Denná
Anotácia: Predmetom výskumu v rámci tejto témy je prenos a osvojovanie si sociálneho konzervativizmu. Ten je chápaný všeobecne ako akýkoľvek sociokultúrny hodnotový systém, ktorý podporuje prísne dodržiavanie spoločenských noriem, oddanosť konvenciám, a vyznačuje sa skupinovým konformizmom a kolektivizmom. Téma tak zahŕňa aj súvisiace koncepty tradicionalizmu, náboženského fundamentalizmu, etnocentrizmu atď. Pri spracovaní sa víta multidisciplinárny prístup.

Školiteľ: PhDr. Juraj Zajonc, CSc.
Odbor: Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského
Forma štúdia: Denná
Anotácia: Dizertačná práca bude na základe empirického výskumu problematizovať príležitosti a výzvy, ktoré zápisy prinášajú. Môžu sa týkať participácie a rozvoja ochrany NKD na pozadí neistôt transformácie vidieckych spoločenstiev, konfliktov, ktoré môžu vzniknúť v komunite nositeľov NKD po zápise, otázok „vlastníctva“ prvkov NKD,  ekonomických dopadov zápisov atď.

Školiteľka: Mgr. Tatiana Zachar Podolinská, PhD
Odbor: Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského
Forma štúdia: Denná
Anotácia: V súčasných spoločnostiach sme svedkami intenzívneho nárastu diverzity sekulárnych, náboženských a spirituálnych postojov. V štúdiu náboženstiev by sme preto mali venovať zvýšenú pozornosť  tomu, akými spôsobmi uchopujeme a pomenovávame túto narastajúcu rôznorodosť. Reflexívny, post-paradigmatický obrat môže v tomto smere pomôcť osvetliť menej známe miesta, a tiež prehĺbiť  našu úroveň poznania o tom čo “náboženstvo” je a akú úlohu zohráva v súčasných moderných spoločnostiach.