Zostať doma je privilégium
- Miroslava Hlinčíková
- • 23.9
Pre obdobie pandémie príznačné heslo – „zostaňme doma“ – vyznievalo pre viacerých bolestivo cynicky. Pre mnohých a mnohé je totiž nemožné zostať doma v bezpečí, v pokoji, keďže dlhodobo bývajú v nevhodnom či neistom bývaní alebo bývanie vôbec nemajú. V situácii, ktorá vznikla počas pandémie, mnohí z nás po prvýkrát pocítili ohrozenie zaužívaných istôt: viacerým sa znížil pravidelný príjem, siahli na svoje úspory a cítili neistotu a strach zo situácie, ktorá nastala. Aj to by nás mohlo priblížiť k väčšej empatii s ľuďmi, ktorí žijú z rôznych dôvodov v takejto situácii dlhodobo.
Ako som sa s rodinou dobrovoľne oddeľovala od nášho okolia, širšej rodiny a priateľov, uvedomila som si ešte viac svoju privilegovanosť, pohodlie a šťastie. Miesto nášho bývania sa pre nás stalo celodenným ihriskom a pracoviskom. Aj preto som o to viac myslela na ľudí, ktorí žijú v preplnených domácnostiach, v malých nevyhovujúcich bytoch, na ubytovaniach, alebo na tých, čo bývanie stratili a situácia okolo pandémie ich stav ešte zhoršila.
S bývaním to nie je na Slovensku ľahké. Väčšina ľudí bývanie vlastní (90,5 %) (Ftáčnik, 2018). Súkromné vlastníctvo sa stalo komponentom sociálneho statusu (Lehečka, 2019), a preto aj tí čo vlastný byt či dom nemajú, po ňom túžia. Regulované nájomné bývanie je tak málo dostupné (1,5 %), že ľudia o ňom premýšľajú len v životných situáciách, keď si už naozaj nevedia pomôcť inak. Bývanie je drahé a podľa výskumov rastie počet rodín, ktoré žijú v nevyhovujúcom či dočasnom, nestabilnom bývaní. Netýka sa to iba sociálne slabších a zraniteľných skupín, ale i strednej triedy obyvateľstva, ktorá sa zadlžuje a zaťažuje hypotekárnymi úvermi.
Podľa prieskumu z roku 2015 finančnú nedostupnosť vlastného bývania vníma až 45,5 % mladých ľudí. Tento stav je odrazom historického vývinu bytovej (ne)politiky – absentujúcej funkčnej bytovej politiky, ktorá by reflektovala krízu bývania, v ktorej sa Slovensko nachádza.
Nelichotivé štatistiky iba pokračujú. Možno tiež predpokladať, že tieto čísla sa počas epidémie ešte navýšia, keďže situácia mnohých ľudí sa zhorší, nebudú schopní zaplatiť nájomné, či zabezpečiť si základné potreby vzhľadom na znížené príjmy. Chudoba sa ešte prehĺbi. Už pred pandémiou až 40 % obyvateľstva žilo v preplnených domácnostiach a v prípade domácností ohrozených chudobou je to viac ako polovica (56,2 %). Takmer 70 % mladých ľudí (18 – 34 rokov) býva na Slovensku so svojimi rodičmi (Kubala, Peciar, 2019). A tak je v našej spoločnosti celkom bežné, že sa aj viacčlenná rodina tlačí na malom priestore. Je ťažké si v týchto podmienkach predstaviť dobrovoľnú či povinnú karanténu. Ako sa v takejto domácnosti môže dieťa venovať učeniu, oddychu alebo hre?
Počas súčasne prebiehajúcej epidémie sa nám mnohým zatriasla strecha nad hlavou. Viacerí z nás sme nikdy predtým nezažili takúto neistotu a ohrozenie našich životných svetov. Táto situácia nám ukázala, že aj my sme zraniteľní. O to viac by v nás mohlo zosilnieť porozumenie voči ľuďom, ktorí sa v takejto neistej situácii nachádzajú dlhodobo. V čom sme my lepší, aby nám v problematickej situácii niekto pomohol? Kto si bývanie zaslúži a kto nie? Skúsme aj toto zvláštne obdobie využiť na otrasenie sa z našich predsudkov a zapnutie silnejšej empatie a súdržnosti s ľuďmi, ktorí v zlých podmienkach žijú dlhodobo. A spomeňme si na to pri spoločenských diskusiách o výstavbe nájomných bytov, útulkov pre osamelých rodičov s deťmi či komunitných centier. Bývanie je veľmi krehké. Ukazuje sa, že systém sa môže ľahko zrútiť a nemusí nás zachytiť žiadna záchranná sieť. Smola sa na nás môže vyliať aj celkom znenazdajky, keď to nečakáme. A naša bublina komfortu veľmi ľahko praskne.
Miroslava Hlinčíková
Literatúra
FTÁČNIK, M. (2018). Viac dostupného nájomného bývania na Slovensku – Ako na to? 1. vyd. Bratislava, Friedrich-Ebert-Stiftung e.V. – zastúpenie v Slovenskej republike.
KUBALA, J., PECIAR, V. (2019) V nájme ďalej zájdeš. Podpora bývania na Slovensku. Ekonomická analýza 53. Bratislava: Inštitút finančnej politiky.
LEHEČKA, M. 2019. „To own ot not to own“. Post-socialist Housing Policy, Privatism and Regimes of Vulnerability in Prague, Czech Republic. In: Archivio antropologico mediterraneo Anno XXII, N. 21 (2).
Slováci odkladajú rodinu pre bývanie, vyplýva z prieskumu. Dostupné na: https://www.finance.sk/spravy/finance/153843-slovaci-odkladaju-rodinu-pr…