Kríza starostlivosti, opatrovateľky a COVID-19

V Rakúsku v oblasti 24-hodinovej starostlivosti, kedy je o seniora postarané v domácom prostredí, pracujú takmer výlučne opatrovateľky (muži majú zanedbateľné zastúpenie) zo strednej a východnej Európy, najmä z Rumunska, Slovenska, Bulharska, Poľska, Česka a Chorvátska (Leiblfinger & Prieler, 2020). Z celkového počtu 60 tisíc opatrovateliek tvoria Slovenky približne jednu tretinu. Bez týchto kapacít by systém 24-hodinovej starostlivosti prakticky nemohol fungovať. Je to okrem iného aj z dôvodu mimoriadne nízkych miezd, ktoré ani zďaleka nedosahujú hodinové minimum vyjednané v kolektívnych zmluvách pre dané odvetvie. Skutočnosť, že je táto práca legalizovaná ako živnosť, umožňuje, že nemajú prístup k nárokom a k ochrane, ktorú majú zamestnankyne a zamestnanci poskytujúci rovnakú starostlivosť. Neplatia tu ustanovenia týkajúce sa pracovného času, výšky miezd, ochrany zdravia a bezpečnosti, ktoré existujú na porovnateľných pracoviskách (napríklad v domovoch dôchodcov), nemajú nárok na platené dovolenky. A aj v čase celosvetovej pandémie je na opatrovateľky vyvíjaný tlak, aby v práci pokračovali a zotrvali.

Rakúsko a jeho spolkové krajiny počas krízy vyvíjajú snahu o uchovanie tohto systému funkčného. V prvej vlne krajina alokovala 100 miliónov Eur za účelom riešenia vznikajúcich problémov v oblasti dlhodobej starostlivosti, z ktorých sa realizuje bonus vo výške 500€ pre tie opatrovateľky, ktoré svoj turnus dvoj alebo trojnásobne predĺžia. Vznikla aj hotline za účelom koordinácie 24-hodinovej starostlivosti v regiónoch Rakúska či  Facebooková iniciatíva Pomáhame, pretože je to eticky správne (Wir helfen weil es ethisch richtig ist), účelom ktorej je zmenšovať výpadky v personálnych kapacitách v 24-hodinovej starostlivosti z dôvodu pandémie (Leichsenring, Staflinger, & Bauer, 2020). Tie opatrovateľky, ktoré z dôvodu koronavírusu nemohli nastúpiť do práce, sa môžu uchádzať o podporu z Fondu na pomoc malým podnikateľom v akútnej finančnej núdzi. Príjem mnohých je však taký nízky, že nemusia podávať daňové priznanie, čo je jedna z podmienok alebo si nevedú účet v rakúskej banke, a tak cez sito štátnej pomoci prepadávajú.

Po zavedení opatrení, predovšetkým obmedzenia mobilít a zatvorenia hraníc, mnohé opatrovateľky zo Slovenska vycestovali radšej naspäť domov. Iné zostali naopak v Rakúsku po rozhodnutí, že budú v práci kontinuálne pokračovať bez striedania sa. Niektoré rodiny zaviedli motivačný príspevok pre opatrovateľky v podobe preplatenia povinných odvodov aby neodchádzali. Ďalšie opatrovateľky zasa ostali na Slovensku, aj keď boli ochotné do práce vycestovať. Aj prechody štátnej hranice v obmedzenej miere prebiehali naďalej. Opatrovateľka sa dostavila na štátnu hranicu s Rakúskom, prekonala ju pešo a na druhej strane ju vyzdvihol zástupca agentúry alebo rodiny opatrovaného.

Veľkým problémom pre vracajúce sa ženy je povinnosť 14-dňovej karantény v štátnom zariadení a to aj v prípade, že boli v Rakúsku na koronavírus negatívne testované. Na problém upozornili aj formou štrajku na hranici v Bergu. Opatrenie bolo zmiernené, ale iba pre opatrovateľky pracujúce vo Viedni, Dolnom Rakúsku či Burgenlande (Dennik N, 2020).

Slovensko však zažíva deficit starostlivosti aj z druhej strany. Prehlbuje sa neformálne v rodinnej starostlivosti aj vo formálnych štruktúrach. Už niekoľko posledných rokov majú rezidenčné zariadenia pre seniorov či samosprávy problém nájsť pracovníčky či pracovníkov na tieto pozície z dôvodu vysokej náročnosti tejto práce, nízkeho ohodnotenia a aj – ako opakovane zaznieva aj výskumne – nízkeho sociálneho statusu (Rogoz & Sekulová, 2018).

Medzinárodné rokovania o humanitárnych koridoroch starostlivosti v marci 2020 boli úspešné. Na začiatku apríla 2020 doviezol charterový let 231 opatrovateliek z Rumunska a Bulharska do spolkovej krajiny Dolné Rakúsko. Ďalšie majú pokračovať – od začiatku mája 2020 v podobe „charterových vlakov“ z Rumunska. Opatrovateľky po 14 dňovej karanténe budú pokračovať na miesto výkonu práce (Der Standard, 2020). Je to však slabou náplasťou nakoľko kríza starostlivosti v Európe presahuje problémy spôsobené súčasnou pandémiou. Celosvetová pandémia COVID-19 obnažila okrem vážnych nedostatkov spojených so systémom starostlivosti o seniorskú populáciu aj obrovské regionálne a sociálne nerovnosti v  starostlivosti v Európe a mechanizmus, akým sa reprodukujú.

Kríza starostlivosti v Európe viedla k reťazeniu, kedy sú tieto povinnosti delegované na ženy-migrantky z ekonomicky menej rozvinutých krajín, najčastejšie zo strednej a východnej Európy (aj mimo EÚ). Je spôsobená okrem iného aj rodovými nerovnosťami keďže participáciu žien na platenom zamestnaní nenasledovala angažovanosť mužov v starostlivosti, namiesto toho si ženy zabezpečujú starostlivosť zvonka. Hoci je táto oblasť predmetom trhu aj naďalej manifestuje rodové a aj regionálne nerovnosti v spoločnosti. Vykonávajú ju zväčša ženy z iných krajín, je hodnotená nízko, je náročná, neposkytujúca primeranú ochranu a práva, kvôli vykonávaniu v domácnosti mimo efektívnej kontroly a s vyšším rizikom zneužitia, často v šedej zóne a vedie k ďalšiemu posúvaniu deficitu starostlivosti do krajín odkiaľ tieto ženy pochádzajú. Súčasná pandémia takto odhaľuje krízu starostlivosti, rozsah, v akom je v súčasnosti západná Európa na cirkulácii starostlivosti závislá a je aj alarmom, že sa týmito otázkami musí Európa akútne zaoberať.

Martina Sekulová

Podrobnejšie informácie o situácii slovenských opatrovateliek v Rakúsku sa dočítate v májovom vydaní mesačníka Kapitál.

Literatúra

Dennik N. (2020). Pendleri už nepotrebujú test, opatrovateľky s negatívnym testom nepôjdu do karantény. Retrieved from https://dennikn.sk/1874449/pendleri-uz-nepotrebuju-test-opatrovatelky-s-…

Leiblfinger, M., & Prieler, V. (2020). Updates on Migrant Live-in Care in Austria at the time of COVID-19: A Glimpse into the Media. LTCcovid.Org, International Long-Term Care Policy Network, CPEC-LSE. Retrieved from https://ltccovid.org/2020/04/10/updates-on-migrant-live-in-care-in-austr…

Leichsenring, K., Staflinger, H., & Bauer, A. (2020). Report: The importance of migrant caregivers in the Austrian Long Term Care system highlighted by the COVID19 outbreak.

LTCcovid.Org, International Long-Term Care Policy Network, CPEC-LSE. Retrieved from https://ltccovid.org/2020/04/01/report-the-importance-of-migrant-caregiv…

Rogoz, M., & Sekulová, M. (2018). The perceived impacts of care mobility on sending countries and institutional responses: healthcare, long-term care and education in Romania and Slovakia. Manuscript submitted for publication (p. 58). p. 58. Vienna: International Centre for Migration Policy Development.

Standard, D. (2020). Zwölf Stunden, 50 Euro: Sonderzüge für Betreuungskräfte aus Rumänien. Retrieved from https://www.derstandard.at/story/2000117060605/sonderzuege-fuer-rumaenis…