Blahoželáme Kataríne Popelkovej k okrúhlemu životnému jubileu!

Ak by som ju mal dnes charakterizovať ako etnologičku jednou vetou, konštatoval by som, že v súčasnosti patrí k významným predstaviteľkám a predstaviteľom európskeho etnologického a sociálno-antropologického štúdia festivitnej kultúry, v ktorom cielene a dôsledne reflektuje historické a sociokultúrne kontexty vývoja sviatkov na Slovensku, vrátane jeho socialistickej skúsenosti, pričom vychádza aj z dôkladnej znalosti trajektórií vývoja slovenskej etnografie a etnológie, pre ktoré sú sviatky jedným zo základných objektov štúdia.

V spätnom pohľade bolo tematické portfólio K. Popelkovej do polovice druhého decénia 21. storočia podstatne rôznorodejšie. Do vtedajšieho Národopisného ústavu SAV (NÚ SAV) prišla na študijný pobyt v roku 1987 hneď po ukončení štúdia národopisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Témou dizertačnej práce Urbánna etnológia a jej možnosti pri štúdiu problematiky sociálnej komunikácie (s dvoma príkladmi miest na Slovensku v rokoch 1918 – 1939), ktorú pod školiteľským vedením Petra Salnera obhájila v roku 1997, sa profilovala ako expertka na oblasť urbánnej etnológie. Najskôr v mestách Pezinok a Modra, ku ktorým neskôr pribudla Skalica a Nitra, sledovala škálu tém sociálnych vzťahov ich obyvateľov v 20. storočí. V prvých troch z uvedených miest pokračovala štúdiom sociálnych a kultúrnych aspektov vývoja socio-profesijnej skupiny samostatných vinohradníkov v 20. a 21. storočí. V ďalšom tematickom okruhu sa zamerala na prejavy modernizácie, problematiku identít, stereotypov a národných symbolov, medzi iným na príklade formovania etnickej identity v súvislosti zo zmenami priebehu hranice Slovenskej a Českej republiky po rozdelení Česko-Slovenska v roku 1993 na prípade osady Sabotovci. Pozornosť venovala aj dejinám disciplíny, vývoju vedeckého myslenia a teoretickým otázkam vývoja etnológie na Slovensku. Zamerala sa na obdobie socializmu a s presahom do prvého decénia 21. storočia si osobitne všímala oblasť urbánneho štúdia. V počiatočnej etape snáh o digitalizáciu dokumentačno-informačných činností vo vtedajšom Ústave etnológie SAV (ÚEt SAV) sa zapojila aj do projektov overovania možností tvorby elektronických informačných databáz, predovšetkým elektronických katalógov k fondom súčasných Vedeckých zbierok ÚESA SAV.

Do konca prvej dekády 21. storočia pracovala K. Popelková na spomenutých témach v projektoch administrovaných na pôde jej domovského pracoviska i mimo neho v pozícii spoluriešiteľky. Stále väčšia časť jej pracovnej kapacity totiž od roku 1997 smerovala do vedecko-organizačných aktivít v ÚEt SAV. V rokoch 1997 – 2016 (s prestávkou 2005 – 2008) bola jeho vedeckou tajomníčkou a v období 2000 – 2018 vykonávala funkciu zástupkyne riaditeľky. Okrem podieľaní sa na zabezpečení každodenného fungovania ústavu riešila aj úlohy, ktoré mali zlomový význam pre rozvoj ústavu, resp. celej SAV. Participovala napríklad na príprave podkladov pre hodnotenia pracoviska realizované od roku 2003, vrátane dotazníka pre prvú medzinárodnú akreditáciu ústavu v roku 2012. V roku 2017 aktívne vstupovala do diskusií o transformácii pracovísk SAV na vedecko-výskumné inštitúcie.

Ťažisko manažérskych aktivít začala K. Popelková postupne presúvať do vedeckej sféry od roku 2011. Vtedy vytvorila prvý projektový tím a ako jeho vedúca skoncipovala návrh projektu s názvom Čo je to sviatok v 21. storočí na Slovensku? K otázke sociálneho kontextu rituálov, ktorého riešenie podporila VEGA. V projekte K. Popelková urobila kritickú analýzu dovtedajšieho štúdia festivitnej kultúry v slovenskej etnografii a načrtla možnosti etnologického štúdia sviatkov. Okrem etnologickej sondy do súčasných funkcií baníckeho mestského festivalu Salamandrové dni sa autorsky a editorsky podieľala aj na vzniku vedeckej monografie Čo je to sviatok v 21. storočí na Slovensku? (2014), v ktorej vtiahla do odbornej diskusie tému sviatkovej legislatívy.

Projekt Rituálne správanie ako strategický nástroj skupinovej identifikácie: Sociálne a kultúrne kontexty súčasných sviatkov na Slovensku (VEGA, 2014 – 2015) postavila na koncepte ritualizácie americkej religionistky Catherine M. Bell a ako členka riešiteľského tímu sa zamerala na oberačkovú slávnosť v malokarpatskej oblasti. Tým sa cez festivitnú kultúru vrátila k štúdiu vinohradníckych miest.

Projekt Sviatky a rituály – ich spoločenské kontexty a funkcie (Slovensko, 21. storočie) (VEGA, 2017 – 2020) koncipovala a viedla už ako samostatná vedecká pracovníčka; kvalifikačný stupeň dosiahla v roku 2015. Okrem oberačkových slávností a baníckeho festivalu Salamandrové dni skúmala aj kresťanský sviatok Veľká noc a to s dôrazom na sekulárne prvky v jeho prežívaní. So zámerom zmapovať zmeny v slávení veľkonočných sviatkov (v porovnaní s 2019) vyvolané pandémiou COVID-19, humanitárnou krízou a nútenou izoláciou ľudí urobila internetový dotazníkový prieskum o sviatkovaní počas Veľkej noci 2020 v podmienkach epidemiologickej situácie.

V projekte Proces eventizácie vo sviatkovej kultúre Slovenska v 21. storočí (VEGA, 2021 – 2024) sa ako jeho hlavná autorka a riešiteľkou oprela o koncepty eventu a eventizácie nemeckých sociológov Winfreda Gebhardta a Ronadla Hitzlera. V monografii Vinohradnícke mesto v etnologickej perspektíve (2021) i v samostatnej štúdii sa aj cez uvedené koncepty pozrela na sociálne procesy vo vinohradníckych mestách v kontexte lokálneho a regionálneho rozvoja. Eventizáciu využila ako teoretický rámec aj pri sledovaní zmien v prežívaní Veľkej noci v čase pandémie a pri skúmaní úlohy „nových“ sviatkov Halloween a Valentín vo festivitnej kultúre Slovenska. V rámci projektu bola v roku 2023 pozvaná ako hosťujúca editorka časopisu  Slovenský národopis / Slovak Ethnology. Pripravila koncepciu čísla časopisu s témou Contemporary holidays and their transformations, ktorá oslovila autorky i autorov aj za hranicami Slovenska.

Štúdiom sviatkovej kultúry, ktorá je dominantnou líniou vedeckých aktivít K. Popelkovej, sa prihlásila k tej časti slovenskej etnologickej komunity, ktorá historicko-etnografickú analýzu a sledovanie genézy sviatkov opustila, resp. rozšírila o nové prístupy v záujme štúdia mechanizmov fungovania a významov festivít v súčasnej spoločnosti. Hoci etnografiu v polohe výskumnej metódy stále považuje za základ etnologického bádania, zásadnou mierou prispela k prekročeniu hranice retrospektívneho etnografického pohľadu na sviatky. Vklad K. Popelkovej do štúdia sviatkovej kultúry je vďaka aplikácii a overovaniu platnosti teoretických konceptov v prostredí Slovenska zrejmý aj v teoreticko-metodologickej rovine. O miere úspešnosti projektov, ktoré viedla, vypovedá fakt, že VEGA ich hodnotila ako úspešné alebo excelentné. Potvrdením vysokej hodnoty poznatkov, ku ktorým dospela, sú ohlasy, ktoré Popelkovej práce vyvolali v medzinárodnej vedeckej komunite. Za dôležitý považujem aj fakt, že východiskovým podnetom i stále aktuálnou motiváciou, prečo skúma sviatky, je pre ňu samotná spoločnosť a verejný sviatkový diskurz. Ten chce nielen sledovať a pochopiť, ale z pozície expertky do neho už aj vstupuje.

Aktuálnosť témy, ku ktorej K. Popelkovú priviedli aj každoročné dopyty médií preferujúce retrospektívny pohľad na sviatky, a zároveň spoločenskú relevantnosť zistení o tom čo, ako a prečo slávime i neslávime, potvrdzuje aj šírka jej popularizačných aktivít. Vedecká komunita uznala dôležitosť tejto formy vyústenia jej vedecko-výskumných aktivít udelením Ceny SAV za popularizáciu vedy a spoločenské aplikácie vedy v roku 2022.

V uplynulom desaťročí sa K. Popelková vrátila k niektorým témam z predošlých desaťročí. Bolo to vinohradníctvo v malokarpatskej oblasti, na ktoré sa ako spoluriešiteľka projektu Technologické a sociokultúrne kontexty inovácií materiálnej kultúry: etnologický pohľad (VEGA, 2022-2025) pozrela aj cez kategóriu kultúrneho dedičstva. K histórii pracoviska sa vrátila pri príležitosti jubilea jeho vzniku. K spolupráci na vedeckej monografii Story of Cohesion : On the History of an Academic Institution (2023), ktorá mapuje vznik a vývoja ÚESA SAV v oblúku 70 rokov, ju ako „dvojitú expertku“ s praxou v riadiacich pozíciách ústavu a so znalosťou histórie disciplíny i pracoviska prizvala druhá spoluautorka.

Od roku 2023 ako členka medzinárodného tímu projektu Mezi „Východem“ a „Západem“ – zkušenosti s hranicí a narativy o hranici na česko-slovenském a slovensko-ukrajinském pomezíi (Grantová agentúra Českej republiky, 2023 – 2025), ktorý koordinuje Etnologický ústav AV ČR, v. v. i. v Prahe, pokračuje aj v štúdiu témy hranica. Tím cez pozorovania a naratívy skúma každodenné zažívanie hraníc a ich transformácie počas kríz s dôrazom na rolu pamäti v tvorbe odolnosti pohraničných komunít. Výskumy realizuje na východnej, slovensko-ukrajinskej hranici a na západnej hranici medzi Českom a Slovenskom. Zároveň ide o „uzavretú“ schengenskú hranicu Európskej únie čeliacu ruskej vojenskej agresii a o „otvorenú“ vnútornú hranicu členských štátov EU. Skúsenosti s hranicou a s jej symbolickým vyjednávaním zo strany ľudí žijúcich v jej blízkosti sú témou Popelkovej etnografického výskumu.

Pre široké expertné znalosti a schopnosti oslovili K. Popelkovú s ponukou na spoluprácu akademické, vzdelávacie, mimovládne a ďalšie inštitúcie a subjekty: VEGA ako posudzovateľku návrhov projektov,  FiF UK v Bratislave v spojitosti so Študentskou vedeckou odbornou konferenciou pre obory etnológia a kultúrna antropológia, SĽUK – Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru ako posudzovateľku návrhu na zápis prvku Turistické značenie do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, Nadácia Milana Šimečku ako participantku na interkultúrnom podujatí Easter, Ramadan, and Passover Dinner. S obecnými samosprávami spolupracovala pri tvorbe monografií obcí, dokumentárneho filmu i v rámci súťaže etnologických publikácií Mjartanovo Sebedražie. Mesto Pezinok jej za „za dlhoročnú vedeckú a publikačnú činnosť a výskum v oblasti etnológie, sociálnej problematiky a vinohradníctva“, ktorých výsledky uplatňuje v expertných a aplikačných aktivitách, v roku 2018 udelilo Cenu Jozefa Ľ. Holubyho. Ako expertka bola pozvaná aj do redakčných rád periodík Turystyka i rekreacja (2017 – 2022), Ethnologia Slovaca et Slavica (od 2018), Etnologické rozpravy (od 2018) a Český lid / Czech Ethnological Journal (od 2019).

V roku 2021 bola K. Popelková zvolená za predsedníčku občianskeho združenia Národopisná spoločnosť Slovenska a od roku 2024 pokračuje v tejto funkcii v druhom funkčnom období. Pod jej vedením Spoločnosť získala v podobe loga novú vizuálna identitu a bola zrekonštruovaná jej webová stránka. Spoločnosťou vydávaný recenzovaný časopis Etnologické rozpravy má nový layout a od čísla 2021/2 prešiel na plnoelektronický online formát sprístupňovaný v režime Open Access. NSS v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií v Bratislave realizovala v rámci medzinárodného projektu EODOPEN digitalizáciu všetkých Spoločnosťou vydaných, resp. spoluvydaných publikácií s cieľom sprístupniť ich na študijné účely v rámci digitálnej knižnice CVTI.

Tento text nemá ambíciu podať vyčerpávajúci obraz aktivít a výsledkov, ktoré Katarína Popelková dosiahla v uplynulom desaťročí. Vznikol so zámerom naznačiť ich šírku a rôznorodú povahu. Ak som úvode K. Popelkovú predstavil ako odborníčku na festivitnú kultúru súčasného Slovenska, jedným dychom musím dodať, že je predovšetkým skvelým človekom a zároveň excelentnou sociálnou vedkyňou. Dokáže reflektovať okolitý život a dávať jeho poznávaniu viac než vedeckú dimenziu rešpektujúc a snažiac sa pochopiť každého človeka či už ako partnerku, partnera vo výskume alebo kolegu, kolegyňu. Sú to práve jej osobné vlastnosti, ako otvorenosť a vytrvalosť, ktoré v úzkom prepojení s triezvym kritickým pohľadom na vedecký problém tvoria správnu kombináciu predpokladov na tímové riešenie vedeckých problémov korunované dosiahnutím hodnotných výsledkov.

Ako spolužiak, kolega a tiež dlhoročný kamarát želám Kataríne v svojom mene i v mene ostatných kolegýň a kolegov pevné zdravie, pohodu a potešenie z práce, no nielen z nej. Nech jej práca okrem nových myšlienok a poznania prináša predovšetkým radosť zo stretnutí s ľuďmi! My v jej okolí sa na takéto stretnutia vždy tešíme.

Juraj Zajonc

Zdroje:

E-knižnica [2025]. [cit. 12. 6. 2025.] Dostupné na: https://nss.sav.sk/e-kniznica/.

Oslavy Veľkej noci, Ramadánu a Pesachu na jednom mieste [2023]. [cit. 29. 5. 2025.] Dostupné na: https://nadaciamilanasimecku.sk/2023/04/17/oslavy-velkej-noci-ramadanu-a-pesachu-na-jednommieste/.

Správa o činnosti organizácie SAV za rok… [2015 – 2022]. Bratislava: Ústav etnológie SAV/ Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, 2016 – 2023. [cit. 15. 5. 2025.] Dostupné na: https://uesa.sav.sk/dokumenty/.

Výročná správa o činnosti a hospodárení verejnej výskumnej inštitúcie za rok 2022. Bratislava: Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i., 2023. [cit. 15. 5. 2025.] Dostupné na: https://uesa.sav.sk/dokumenty/.

Výročná správa o činnosti a hospodárení za rok… [2023 – 2024]. Bratislava: Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i., 2024 – 2025. [cit. 15. 5. 2025.] Dostupné na: https://uesa.sav.sk/dokumenty/.

Zachar Podolinská, T., Popelková, K. (2023). Story of Cohesion : On the History of an Academic Institution. Bratislava: VEDA – Institute of Ethnology and Social Anthropology SAS. Ethnological studies, 57. https://doi.org/10.31577/2023.9788022420228

Zajonc, J. (2015a). Všetko najlepšie jubilantke Kataríne Popelkovej (* 18. 6. 1965). Slovenský národopis, 63(3), 266-272.

Zajonc, J. (2015b). PhDr. Katarína Popelková, CSc. Výberová personálna bibliografia 1987 – 2014. Slovenský národopis, 63(3), 272-276.

Foto: Archív Kataríny Popelkovej, 2025.