Martina Wilsch vystúpila na konferencii COST Action Transnational Family Dynamics in Europe
Martina Wilsch vystúpila na záverečnej konferencii COST Action CA21143 – Transnational Family Dynamics in Europe (TraFaDy) v diskusnom paneli Methodological Reflections and Ethics in Transnational Family Research. V príspevku s názvom Beyond Data Collection: Methods as Ways of Knowing Transnational Family Life, ktorý pripravili spolu s Esrou Demirkol Colosio, jej spolukoordinátorkou pracovnej podskupiny pre kvalitatívny výskum Working Group 5 (WG5Qual), predstavila hlavné poznatky a metodologické reflexie vyplývajúce z jej činnosti počas posledných štyroch rokov.
Príspevok nadviazal na aktivity WG5Qual realizované v rokoch 2023 – 2026. Podskupina vytvorila priestor na systematickú výmenu skúseností s kvalitatívnymi metódami vo výskume transnacionálnych rodín prostredníctvom série 13 webinárov, odborných stretnutí počas General Meetings v Istanbule a Vilniuse, participatívneho workshopu venovaného reflexivite a práci s tlmočníkmi v Bratislave, ako aj prípravy monotematického čísla časopisu Slovenský národopis / Slovak Ethnology. Viaceré z aktivít tejto podskupiny boli realizované aj v spolupráci s vedeckým projektom APVV VV-MVP-24-0203 Rodina na rozhraní: Súčasné súvislosti zraniteľnosti a transformácií transnacionálnej rodiny (RONARO), ktorý sa aktuálne rieši na ÚESA SAV, v. v. i. Spoločným východiskom týchto aktivít bola otázka, čo v metodologickom zmysle znamená skúmať rodiny, ktorých každodenný život, vzťahy a praktiky prekračujú hranice štátov.
Martina Wilsch vo svojom vystúpení poukázala na to, že transnacionálny rodinný život nemožno jednoducho lokalizovať do jednej domácnosti či jedného národného kontextu. Rodinnosť sa vytvára a udržiava prostredníctvom starostlivosti, mobility, digitálnej spolupresencie či predstáv o spoločnej budúcnosti a je distribuovaná naprieč hranicami, inštitúciami, vzťahmi s neprítomnými príbuznými aj digitálnymi infraštruktúrami. Z toho vyplývajú zásadné metodologické dôsledky: ani kategórie ako domov, rodina, starostlivosť či spolupatričnosť nie sú neutrálne, pretože často vychádzajú z predstáv založených na fyzickej blízkosti, ktoré v transnacionálnom prostredí nemusia platiť. Metódy tak neurčujú iba spôsob získavania dát, ale zároveň spoluurčujú, ktoré stránky rodinného života sa stanú viditeľnými, zrozumiteľnými a analyticky významnými.
Osobitná pozornosť bola venovaná epistemickej funkcii metód. Biografické, etnografické, longitudinálne, multi-sited, umelecky orientované či zmiešané metodologické prístupy majú významný heuristický a epistemický potenciál, ich rigorózne využívanie však predpokladá dôslednú reflexivitu a vedomé uvažovanie o pozicionalite výskumníka. Dôležitou témou je tiež epistemická spravodlivosť – teda vytváranie podmienok, v ktorých majú účastníci výskumu väčší vplyv na to, aké kategórie, vzťahy, miesta či zraniteľnosti sú relevantné pre interpretáciu ich vlastných životov. Jednou z konkrétnych odpovedí na túto požiadavku boli v aktivitách WG5Qual participatívne výskumné prístupy.
Hlavným posolstvom vystúpenia bolo, že metodológie nemožno chápať ako neutrálne nástroje na zachytávanie už existujúcej rodinnej reality. Sú epistemickými praktikami, ktoré spoluutvárajú to, ako sa transnacionálny rodinný život stáva viditeľným a interpretovateľným – a zároveň určujú etické podmienky, za ktorých ho možno skúmať.
Viac informácií o konferencii nájdete TU.
Viac informácií o COST Action CA21143 – Transnational Family Dynamics in Europe (TraFaDy) nájdete TU.