Aká by mohla byť angažovaná veda?

3.-4.11.2015 sa uskutočnila v priestoroch bratislavského Impact Hubu konferencia Občianske aktivity a angažovaný výskum. Podujatie bolo organizované v rámci projektu VEGA 2/0024/14 Občianske aktivity ako determinant udržateľného rozvoja mesta (etnologický pohľad), riešenom v Ústave etnológie SAV.
Na konferencii odoznelo 17 príspevkov prezentujúcich z rôznych akademických pracovísk, ako aj z prostredia mimovládnych organizácií a praxe. Podujatie bolo v pravom slova zmysle interdisciplinárne: stretli sa tu akademici i aktivistky, odborníci a odborníčky z oblasti etnológie a antropológie, sociológie, humánnej geografie, ale aj jazykovedy. V prvom rade ich spájal spoločný záujem o aplikované výskumy. Väčšina príspevkov sa sústredila na etické a metodologické dilemy výskumníkov a výskumníčok. Špecifikom aplikovaných výskumov je ich dôraz na výstupy, ktoré často smerujú k rozšíreniu získaných poznatkov širokej verejnosti alebo do politík, či k rozvoju skúmaných komunít. Výskumníci a výskumníčky majú preto neraz problém s tým, ako pristupovať k svojim informantom a informantkám, do akej miery zasahovať do skúmaného prostredia, či ako zosúladiť svoje odlišné roly v teréne (výskumnícku a aktivistickú).

Prvý panel konferencie, nazvaný Za hranicami akadémie, sa venoval širšiemu uchopeniu problematiky angažovanej antropológie v rozličných výskumoch. Konferenciu otvorila Eva Riečanská príspevkom o aplikovanom a angažovanom výskume v podmienkach práce mimovládnych organizácií na Slovensku. Alexander Mušinka ponúkol vlastnú perspektívu angažovaných výskumov v rómskych témach a Monika Vrzgulová (ÚEt SAV) porozprávala o svojich dlhoročných skúsenostiach s výskumom holokaustu na Slovensku. Druhý panel konferencie sa venoval aplikácii výskumov. Jazykovedkyne Lucia Satinská a Boglárka Bilász priblížili vlastný výskum, osvetovú a popularizačnú činnosť v rámci občianskeho združenia S(z)lomarát, ktoré sa venuje rozvoju viacjazyčných -slovensko-maďarských komunít na Slovensku. Nasledujúce dva príspevky boli z dielne mimovládnej organizácie CVEK. Tina Gažovičová a Ivana Rapošová predstavili výskum kultúrnej citlivosti pracovníkov a pracovníčok detských domovov a zároveň nadväzujúci projekt tréningov transkultúrneho prístupu. Tretí panel bol venovaný etickým a metodologickým dilemám vo výskumnej praxi. Kamila Beňová uvažovala nad vyjednávaním hraníc medzi výskumníčkou, informantmi, spoločnosťou a relevantnými inštitúciami. Oto Polouček z Brna porozprával o probléme insiderstva/outsiderstva vo vlastnom výskume medzi trampmi. Panel uzavrel Juraj Podoba so svojimi skúsenosťami vo vzťahu k angažovanosti antropológov a antropologičiek. 

Druhý konferenčný deň otvoril panel o participácii. Barbora Bírová porozprávala o možnostiach a limitoch spolupráce sociálnej antropologičky s poskytovateľmi a prijímateľmi sociálnych služieb v kontexte bezdomovectva. Tomáš Hrustič (ÚEt SAV) predstavil metódu participatívnej evaluácie vo vybraných rómskych osadách a Juraj Janto priblížil svoje skúsenosti z komunitnej práce s ľuďmi na vybranom sídlisku. Mirka Hlinčíková (ÚEt SAV, IVO) uzavrela panel príspevkom o výskume integrácie ľudí s medzinárodnou ochranou. Posledný panel konferencie sa opäť venoval aplikácii výskumov. Soňa G. Lutherová (ÚEt SAV) a Romina Kollárik predstavili pilotný výskum o.z. TransFúzia o transrodových deťoch na základných a stredných školách. Martina Sekulová z IVO nadviazala výskumom o spoločensky pálčivej téme pôrodnej starostlivosti o ženy z hľadiska ľudských práv. V nasledujúcej prezentácii priblížila jazykovedkyňa Marika Arvensisová svoje etické a metodologické výzvy pri výskume medzi nepočujúcimi. V poslednom príspevku konferencie porozprávala Petra Ezzedine o výskume zameranom na pracovníčky v domácnosti, ktorý vyústil v kampani s reklamnou agentúrou Ogilvy&Mather. 

Na záver oboch konferenčných dní sa uskutočnili dva praktické workshopy. Andrej Findor (FSEV UK) facilitoval diskusiu účastníkov a účastníčok na tému angažovanej sociálnej vedy a Tomáš Grečko s Jurajom Caránkom (obaja Seesame) ponúkli vlastný návod na popularizáciu vedy. 

Každý z konferenčných dní prilákal približne päťdesiat návštevníkov a návštevníčok (s príspevkami aj bez), ktorí sa živo zapájali do diskusií. Úlohou moderátorov a moderátoriek panelov preto tentokrát nebolo publikum k otázkam podnecovať, ale skôr hľadať priestor, aby bola každá položená otázka zodpovedaná. Potvrdilo sa tak, že mnohí sociálni vedci a vedkyne cítia zodpovednosť angažovať sa vo veciach verejných a aktívne hľadajú spôsoby, ako túto potrebu realizovať. 
Fotografie z konferencie, program a ďalšie materiály si môžete pozrieť TU.
Tešíme sa na ďalšie stretnutie pri diskusii o aplikovanej sociálnej vede!

-sgl-

Galéria: 
Nie