COVID-19 a rituály. Kadiš online

Čo nás pandémia COVID-19 naučila? Niektorých možno veľa, iných málo alebo nič. Určite nám aspoň umožnila vidieť mnohé veci inak, odlišne. Zrazu sa niektoré naše potreby a veci zdali nepotrebné, zbytočné, až trápne - napr. naháňanie sa po obchodoch s oblečením alebo topánkami či kabelkami. Niektorí a hlavne niektoré sme si uvedomili, že si úplne vystačíme s tým, čo doma máme.
Počas koronakrízy sme mali všetci oveľa viac času rozmýšľať o vzťahoch, ale aj o tom, čo naše vzťahy formuje a posilňuje. A určite sú to aj rituály – či už kalendárne (napr. obrady a zvyky počas Vianoc, ale aj počas korona-karantény prebiehajúcej Veľkej noci a turíčných sviatkov) alebo rodinné (krštiny, svadby a pohreby). V sociálnej antropológii bolo o rituáloch popísaných mnoho prác, ktoré nie sú cieľom tohto blogu.
Aj bez vedy všetci ľudia vieme, že rituály sú v našom živote nesmierne potrebné. Sú spojivom. Kontinuitou. Láskou. Nutnosťou a možnosťou prežiť a ísť ďalej. Rituály sú základom sociálnej solidarity, spolupráce a súdržnosti.

Prvú absenciu rituálu počas pandémie som si uvedomila počas môjho okrúhleho jubilea, ktoré som plánovala osláviť s rôznymi skupinami rodiny a priateľov, nakoniec som okrúhliny oslávila len s mojou mamou, lebo zvyšok rodiny bol v izolácii v iných lokalitách. Teším sa, že som túto moju „pandemickú“ oslavu-neoslavu mohla nakoniec využiť v prospech tých, ktorí pomoc viac potrebovali – a to vďaka iniciatíve Nadácie Zdravé mesto v Banskej Bystrici. S pomocou nadácie sme odštartovali (v našom regióne) novú formu fundraisingu  - tzv. „moju narodeninovú výzvu“ pre konkrétnu rodinu v núdzi, v tomto prípade šlo o matku so štyrmi deťmi, ktorá v čase pandémie stratila príjem. Ďakujem všetkým, ktorí tejto rodine v núdzi pomohli. Bola to aj pre mňa veľmi emotívna a nová skúsenosť. Vyzbierali sme takmer trikrát viac, než sme plánovali.
Druhým emotívne silným „rituálnym“ zážitkom počas koronakrízy bola moja virtuálna účasť na židovskom pohrebe Tessy, mamy môjho priateľa z Londýna a na následnej pobožnosti smútenia, nazývanej šiva. V tlači sme čítali veľa o limitoch pohrebných obradov v rôznych európskych krajinách počas koronakrízy (napr. o obmedzení počtu príbuzných na pohrebnom obrade). Vo Veľkej Británii boli reštrikcie v súvislosti s pandémiou predstavené neskôr než na Slovensku a boli ešte prísnejšie.
Židovský pohreb, tak ako aj pohreb v iných náboženstvách, má svoje rituály. Uloženie mŕtveho do zeme patrí k základným predpisom judaizmu. Každý židovský pohreb by sa mal konať v deň úmrtia, maximálne na druhý deň. Keďže židovské náboženstvo nie je jednotné a exitujú veľké rozdiely v interpretácii a praktizovaní judaizmu od ultra-ordodoxného cez ortodoxné, progresívne alebo liberálne (a rôzne odchýlky medzitým), aj spôsoby poslednej rozlúčky sa môžu líšiť.
Vzhľadom na to, že Tessa bola obeťou vírusu COVID-19, na samotnom pohrebe mohli byť prítomní jedine pohrební pracovníci. Aj najbližšia rodina a rabínka boli účastní len virtuálne cez aplikáciu zoom. Obrad viedla rabínka miestnej liberálnej židovskej komunity. Žiaľ, prvú skúsenosť pohrebného obradu cez zoom si vyskúšala len niekoľko dní predtým, keď ako rabínka odprevadila na poslednej ceste svojho starého otca, 95-ročnú obeť koronavírusu.

Zdá sa nám teraz nepredstaviteľné, že by sme mohli v budúcnosti – po prekonaní pandemickej krízy – realizovať pohreby aj „online“.

Pravdou je, že na tomto pohrebe sa zúčastnilo online formou trikrát viac ľudí, než najbližší príbuzní očakávali. Boli tam priatelia a príbuzní z celého sveta, ktorí by inak neboli prišli. A všetci mali miesto „v prvom rade“ na zoome. Online forma pohrebu umožnila okrem samotného náboženského obradu predstaviť aj život zomrelej umelkyne Tessy. Mnohí, ktorí ju poznali len ako viac-menej neznámu osobu z rodiny, sa dozvedeli o jej životných míľnikoch, umeleckých úspechoch, výstavách – bola to oslava jej života.
Niekoľko hodín po pohrebe nasledovalo ďalšie virtuálne stretnutie príbuzných a priateľov – pre najbližšiu rodinu sa začalo obdobie najväčšieho sedemdňového smútku – šiva. Tessin syn privítal niekoľko desiatok účastníkov, potom si slovo vzala rabínka a spolu s príbuznými i ostatnými účastníkmi odriekali Kadiš, aramejskú modlitbu požehnania a chvály. Po obrade sa mnohí účastníci online šivy podelili s ostatnými so svojimi spomienkami na Tessu – napriek tomu, že to bolo virtuálne stretnutie, bolo zároveň veľmi osobné, dojemné až intímne – každý zo svojho domova spomínal na svoju príbuznú a priateľku a zakončil to prianím najbližšej rodine: „We wish you all long life“ – všetkým Vám želáme dlhý život. Nezabudnuteľný zážitok.
V celej histórii ľudstva boli rituály, obrady, zvyky a obyčaje pre nás a naše vzťahy životne dôležité a nezdá sa, že ich niečo zlomí a odstráni. Ani korona.
Alexandra Bitušíková

Foto č. 1: Prateek Gautam - unsplash.com 

Galéria: 
Nie