Dôsledky koronakrízy na ženy a rodovú rovnosť

My, pracovníčky a pracovníci v akademických  a výskumných organizáciách, pracujeme v súčasnej koronadobe zväčša z „home office.“ Snažíme sa zvládať vlastnú prácu z domu, t. j. realizovať naše výskumy online (ak je to možné), poskytovať adekvátnu úroveň vzdelania našim študentom, popri tom učiť a zabávať naše vlastné deti a opatrovať v rámci obmedzených možností našich starnúcich alebo odkázaných rodičov. A denne upratovať a variť, viac než inokedy.
Máme tzv. „privilégium“ pracovať z domu, ale zároveň povinnosť poskytovať kvalitné online vzdelávanie študentom, pokračovať v náročných úlohách v rámci našich národných a medzinárodných projektov a hlavne pracovať na publikáciách pre prestížne časopisy a publikácie... Lebo len tie sa „rátajú“, aj keď vo svetle súčasnej pandémie sa tieto kritériá kvality zdajú trochu bizarné. Na svete je každých 20 sekúnd publikovaný nový vedecký článok (???). Ženy vedkyne sa musia tomuto trendu prispôsobiť, ak chcú v náročnej konkurencii obstáť. A robia to popri nakupovaní, opatrovaní detí a rodičov, upratovaní, varení, praní, často po nociach a víkendoch.
Ukazuje sa, že súčasná pandémia má a bude mať negatívnejší dosah najmä na ženy, a iste nielen v akademickom prostredí. Ženy v mnohých profesiách budú niesť dôsledky pandémie ťažšie než muži.

EIGE – The European Institute for Gender Equality, európska organizácia, ktorá je hlavným „okom“, dozerajúcim na sledovanie rodovej rovnosti v Európskej únii, prezentovala výzvy, ktoré súčasná vážna doba prináša vo vzťahu k ženám a rodovej rovnosti.1 Vychádzala aj z výsledkov publikovaných vo vedeckom časopise The Lancet (Wenham - Smith - Morgan, 2020).  Tu je stručný zoznam možných dôsledkov pandémie na ženy.

Pracovníčky v zdravotníctve a sociálnom sektore

V prvej línii zdravotníckeho personálu sú prevažne ženy – zdravotné sestry, ošetrovateľky, opatrovateľky, komunitné pracovníčky – osoby, ktoré sú nesmierne potrebné, ale často podceňované. Aj v rámci EÚ sú znevýhodňované  - napriek tomu, že ich práca je absolútne nenahraditeľná. Keďže pracujú v prvých líniách, sú aj najviac ohrozené. Okrem toho často sú samy matky detí, ktoré ich denne potrebujú, a dcéry rodičov, ktorí sú mnohokrát odkázaní na ich pomoc. Výnimočne ťažkú situáciu v čase pandémie majú zdravotníčky a sociálne pracovníčky, ktoré sú osamelé matky s deťmi.
Podľa WHO - Svetovej zdravotníckej organizácie až 70 percent ľudí pracujúcich v zdravotníckom sektore a sociálnych službách tvoria ženy. Pôsobia častejšie na nižších pozíciách, a ak aj vykonávajú rovnakú prácu ako muži, dostávajú podľa WHO o 11 percent nižšiu mzdu (Shamesh, 2020).

Riziko používania verejnej dopravy

Gender Equality Index ukazuje, že ženy používajú verejnú dopravu častejšie než muži (či už pre potreby práce, nákupu alebo návštevy lekára), čo ale zvyšuje risk ich nakazenia koronavírusom. Obzvlášť dôležitým je tento faktor v prípade tých pracovníčok, ktoré pracujú v profesiách v prvej línii (zdravotníčky, predavačky, poštárky, policajtky).

Riziko straty zamestnania v prefeminizovaných profesiách

Ukončenie pracovných zmlúv a výpovede budú, žiaľ, realitou v mnohých malých i veľkých podnikoch, a problémy budú mať aj mnohé samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).  Stewardky v leteckom priemysle, tour operátorky, predavačky, upratovačky v hoteloch a reštauráciách, kaderníčky a kozmetičky (a iné) budú mať problém udržať si zamestnanie a platiť základné účty. Podľa EIGE výskumu pracuje v takýchto „riskantných“ zamestnaniach štvrtina pracujúcich žien v EÚ. Ešte horšie to vyzerá s pracovníčkami z nečlenských krajín, kde až 35% žien v EÚ pracuje v „riskantných“ zamestnaniach. 

Podiel neplatenej práce vzrastie

Zodpovednosť za opatrovanie detí alebo rodičov je aj v časoch mimo krízy zväčša na pleciach ženy. Aj keď s radosťou sledujeme, že sa na mnohých prácach v domácnosti a starostlivosti o deti či rodičov podieľa stále viac mužov, „dokonca aj vo v tomto smere osvietených škandinávskych krajinách je na žene a aj sa od nej stále očakáva, že ona sa postará o deti, ona im pomôže s úlohami, ona si prehodí pracovné termíny, ona bude ošetrovať chorých. A nielenže sa to od nej očakáva, ono sa to aj reálne deje – zamestnané ženy stále vykonávajú dva- až trikrát viac neplatenej práce v domácnosti ako muži." (Shamesh, 2020)
So zatvorením škôlok a škôl, ako aj mnohých pracovísk, sa podiel tejto neplatenej práce žien výrazne zvýšil. Situácia je a bude ťažká najmä pre osamelé matky.

Izolácia nie je pre každého

V EÚ je takmer štvrtina domácností odkázaná na pravidelnú neformálnu pomoc príbuzných a priateľov alebo formálnu opatrovateľskú starostlivosť. Pri zavedení prísnych pravidiel izolácie sa táto pomoc stáva ťažko realizovateľnou až nemožnou. V únii žije 61 miliónov žien a 47 miliónov mužov s nejakým zdravotným postihnutím. Potrebujú pomoc druhých pri jedení, hygiene či obliekaní sa. 83 percent ľudí, ktorí poskytujú profesionálnu starostlivosť o občanov odkázaných na pomoc, tvoria ženy. A táto starostlivosť je v súčasnosti vážne ohrozená.

Vzrast domáceho násilia v čase krízy

V čase krízy a sociálnej izolácie vzrastá počet prípadov domáceho násilia, ktorého obeťou sú prevažne ženy. Vo vzťahoch s násilným partnerom sa ženy ocitajú s násilníkom v byte počas dlhého obdobia, keď nemajú možnosť volať na linky pomoci. Tiež majú menej možností opustiť takéhoto partnera – aj z obavy pred finančnou neistotou po skončení krízy. Je potrebné, aby susedia, ktorí sú (nepriamymi) svedkami násilností, upovedomili políciu, keďže týraná osoba to nemôže urobiť sama (Farkašová, 2020).

Kde sú ženy v rozhodovacích pozíciách?

Zatiaľ čo zdravotné sestry a ošetrovateľky sú síce v prvých líniách, zachraňujúc životy, avšak nie vo svetlách reflektorov, každý deň vidíme mužov – politikov, ktorí robia dôležité rozhodnutia pre nás, občanov. Dennodenné slovenské čisto mužské tlačové konferencie sú toho absolútnym dôkazom. Táto nerovnováha v rozhodovaní môže mať za následok aj to, že pre ženy, ktoré sú z dôležitých rozhodovaní o ich životoch počas koronakrízy vyradené,  môžu mať záchranné opatrenia iný dosah než na mužov (na Slovensku viď napr. opatrenie o tom, aby ženy ostali na OČR s 55% platu, ale tí zamestnanci, ktorých prevádzka sa prerušila, dostanú 80% platu).

Mortalita mužov a žien pri koronavíruse

Jediným argumentom, ktorý môžu pochybovači o dôsledkoch koronavírusovej pandémie na rodové rozdiely použiť, je zvýšená mortalita u mužov, infikovaných koronavírusom. Podľa doterajších výskumov sa zdá, že vysvetlenie tkvie v tom, že muži sú zväčša v horšej zdravotnej kondícii než ženy, sú častejšími fajčiarmi a konzumentmi alkoholu než ženy, t. j. majú iný životný štýl. Okrem toho, výskumy ukazujú, že ženy majú iné imunitné reakcie na infekcie a ich organizmy produkujú lepšie protilátky na vakcíny proti chrípke (Gallagher, 2020).

Čo povedať na záver?

Návrhy opatrení slovenskej vlády v spolupráci s krízovými štábmi v čase súčasnej pandémie určite treba oceniť. Je vidieť, že prinášajú zmiernenie krízy v jej akútnej fáze. Nikto nespochybňuje expertízu odborníkov v hlavnom krízovom štábe, ale naozaj nemáme žiadnu odborníčku, ktorá by mohla byť súčasťou krízového tímu a dohliadať na rodovo-senzitívne rozhodnutia, ktoré zohľadňujú špecifické problémy žien, tvoriacich viac než polovicu slovenskej populácie?
Alexandra Bitušíková

Literatúra
Výskum The European Institute for Gender Equality, dostupný TU.

Wenham,Clare, Smith, Julia and Morgan, Rosemary. 2020. COVID-19: the gendered impacts of the outbreak, The Lancet, Available here

Shamesh, Jana. 2020. Keď sa raz táto pandémia skončí, bude ešte jasnejšie, že na ženy nakladáme príliš veľa. Denník N, 20. 3. 2020; dostupné TU

Shamesh, Jana. 2020. Keď sa raz táto pandémia skončí, bude ešte jasnejšie, že na ženy nakladáme príliš veľa. Denník N, 20. 3. 2020; dostupné TU.

Farkašová, Katarína. 2020. Milé priateľky, ktoré teraz zažívate násilie. Denník N, 6. 4. 2020; dotupné TU.

Gallagher, James. 2020. Coronavirus: Are women and children less affected? BBC News, 8 March 2020;  dostupné TU.

foto č. 1 - Clay Banks, unsplash.com
foto č. 2 - Busra Ozcan, unsplash.com
foto č. 3 - Daniele Levis Pelusi, unsplash.com

Galéria: 
Nie