V súčasnosti už funguje na Slovensku niekoľko umelecko-kreatívnych spoločenstiev. Asi najznámejšia a najväčšia je bratislavská Nová Cvernovka, spomenúť však treba i ďalšie: košickú Tabačku Kulturfabrik, Stanicu Žilina-Záriečie, banskoštiavnickú Banská St a nica Contemporary, Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor v Rožňave či Artu v Piešťanoch. Ich spoločným znakom je organický vznik „zdola“ v nevyužívaných budovách vo vlastníctve mestských a krajských samospráv. Dané budovy sú neraz v zlom stave, práve to však vďaka zníženým nájmom umožňuje vznik a fungovanie komunít. Ide o model, ktorý je výhodný i pre mestá a kraje, keďže premieňa opustené stavby na živé miesta. Dlhoročné fungovanie umelcov a kreatívcov na jednom mieste môže vytvárať cenné synergie, spoločné projekty, pôdu pre občiansky aktivizmus a verejný program reflektujúci aktuálne udalosti a sféry umenia, kultúry, kreatívneho priemyslu a vzdelávania.
V prípade troch z podporených projektov má ísť o obnovu budov, v ktorých už v súčasnosti pôsobia nezávislé kultúrne iniciatívy. Okrem spomenutých Košíc ide o kino Hviezda v Trenčíne a o objekt na Hlavnej ulici v Trnave, kde sídli Artklub. Rekonštrukcia budov však bude pravdepodobne viesť k zvýšeniu nájomného, čo môže byť problémom pre tieto iniciatívy. V prípade Košíc prispievajú k obavám umelcov a kreatívcov i nejasné kritériá výberu budúcich nájomníkov kreatívneho centra. A taktiež skutočnosť, že do objektov na Strojárenskej ulici sa mnohí z nich presťahovali pred 10 rokmi práve kvôli premene nimi využívaného areálu na nové kreatívne centrum Kasárne/Kulturpark. Pri tvorbe projektov nových kreatívnych centier je preto kľúčová komunikácia so súčasnými uživateľmi priestorov a reflektovanie ich potrieb a finančných možností. Aby nedošlo k tomu, že nákladné obnovy budov budú viesť k rozpadu alebo sťahovaniu fungujúcich komunít.
Kultúrno-kreatívne centrá vznikajúce „zdola“ však ukazujú model, akým spôsobom môžu takéto komunity v slovenských podmienkach fungovať a prinášať nielen ekonomický, ale aj kultúrny, umelecký a spoločenský prínos. To by malo byť inšpiráciou aj pre Ministerstvo kultúry SR a pre mestské a krajské samosprávy pri realizovaní projektov. Pre prežitie nezávislých kultúrno-kreatívnych centier na Slovensku je zároveň dôležitá spolupráca s územnými samosprávami a vhodné legislatívne a ekonomické nastavenia v sektore kultúry. Pre ich dosiahnutie sú potrebné väčšie povedomie o fungovaní nezávislej kultúry a vzájomná dôvera medzi ňou, politickými štruktúrami a samosprávami.
Spoluprácu občianskych kolektívov a územných samospráv pri premene nevyužívaných areálov na živé miesta kultúry a umenia však komplikuje neexistujúci jednotný legislatívny rámec projektov a komplikovanosť ich financovania. Existujúce pozitívne príklady sú preto založené na vzájomnej dôvere aktérov a na prispôsobovaní sa platnej legislatíve. Na komplexné mapovanie tejto situácie a sformulovanie odporúčaní je zameraná nová publikácia Nepredať! Zveľadiť!: Niekoľko spôsobov, ako revitalizovať nevyužívané budovy a areály vo verejnom vlastníctve (Sidorová a kol., 2020). Sama je príkladom takejto spolupráce, keďže bola vydaná Nadáciou Cvernovka a Trnavským samosprávnym krajom. Publikácia odporúča napríklad flexibilnejšiu úpravu verejného obstarávania, uplatnenie širšieho zmyslu verejného záujmu v podmienkach súťaží a zmenu vnímania správy majetkov nad technokratický rámec. V otázke financovania by boli nápomocné stabilné finančné dotácie namiesto jednorázových grantov, dlhoročne zvýhodnené nájmy a možnosť pre občianske kolektívy vo vhodnej miere skĺbiť komerčné a nekomerčné aktivity (Sidorová a kol., 2020: s. 232).
Vidíme teda, že obnova budov a cielené vytváranie kreatívnych centier nie sú všeliekom na problémy v sektore kultúry a kreatívneho priemyslu. Samostatnou témou (ktorá však presahuje ciele tohto článku) je aj neefektívna kompenzačná schéma podpory pre nezávislú kultúru počas pandémie koronavírusu, ktorá bola kritizovaná zo strany mnohých umelcov a odborníkov. Hoci treba objektívne dodať, že nová dotačná schéma určená primárne pre kultúrne občianske združenia, neziskovky, nadácie a fondy priniesla pozitívnejšie ohlasy nezávislej kultúrnej obce.
V čase, kedy mnohí ľudia zamestnaní v umení a v kultúrno-kreatívnom sektore zápasia s existenčnými problémami, môže znieť správa o zámere preinvestovať desiatky miliónov eur do vytvorenia kreatívnych centier paradoxne, až provokatívne. Čas však beží aj počas pandémie a financie z eurofondov musia byť vyčerpané do konca roka 2023. Aktuálna náročná situácia (aj) v sektoroch kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu však prináša dôvodné obavy, či bude mať kto dlhodobo vytvárať obsah kreatívnych centier – či už tých nezávislých a vzniknutých „zdola“ alebo nových, zriadených v rekonštruovaných budovách z eurofondov.
Literatúra:
SIDOROVÁ, M. a kol. (2020). Nepredať! Zveľadiť!: Niekoľko spôsobov, ako revitalizovať nevyužívané budovy a areály vo verejnom vlastníctve. Bratislava: Nadácia Cvernovka; Trnavský samosprávny kraj.
Internetové zdroje:
Dávid Gabera: V Košiciach do dvoch rokov vyrastie Kreatívne centrum za 18 miliónov. Len aby to nevytlačilo tých, ktorí tvoria kultúru, varujú umelci, Denník N, dostupné TU. [Citované 3. 3. 2021]
Jana Močková: Kreatívne centrá z eurofondov: Budovy opraviť treba, ale aby to nebola ešte väčšia hanba, Denník N, dostupné TU. [Citované 3. 3. 2021]
Jana Močková: Kreatívne centrá za 88 miliónov z eurofondov môžu štát v ďalších rokoch stáť oveľa viac, Denník N, dostupné TU. [Citované 3. 3. 2021]
Jana Močková: Pomoc pre kultúru: stále za ňou vidno viac Hegera ako Milanovú, ale zlepšuje sa to, Denník N, dostupné TU. [Citované 3. 3. 2021]
https://www.partnerskadohoda.gov.sk/12382-sk/vyzva-na-zakladanie-kretivnych-centier-centralizovana-podpora-a-podpora-dopytu-po-kreativnej-tvorbe-emerging-talents/ [Citované 3. 3. 2021]
Foto č. 1: RhondaK Native Florida Folk Artist, unplash.com
Foto č. 2: "My Life Through A Lens", unsplash.com
Tomáš Winkler, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV