PhDr. Božena Filová, CSc.

Členka korešpondentka SAV
Dlhoročná riaditeľka Národopisného ústavu SAV
Božena Filová, rodená Barabášová (narodená 26. 9. 1926 v Kalinke) celú profesionálnu kariéru spojila s Národopisným ústavom, dnešným Ústavom etnológie a sociálnej antropológie SAV. V roku 1950 po skončení štúdia v odboroch národopis, estetika a filozofia na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe ihneď nastúpila do Národopisného ústavu SAV. Vedeckú prácu začala výskumami folklóru, sústredila sa na novovznikajúcu tvorbu, riešila otázku tvorivosti, vzťahu umenia a skutočnosti, vzťahu umenia a ideológie a súbežne aplikovala svoje poznatky vo vtedajšom folklórnom hnutí. Spolu so svojimi kolegami pripravila v polovici 50. rokov 20. storočia výskum kultúry a spôsobu života robotníkov na Slovensku ako novú tému v národopise/ etnológii. Následne sa venovala tri desaťročia výskumom rodiny, príbuzenstva, spoločenstva obce a spoločenským vzťahom.
Patrila k nemnohých etnológom, ktorí sa systematicky zaoberali aj teoretickými a metodologickými otázkami. Rozpracovala základné pojmy národopisu/ etnológie ako ľud, tradícia, spoločenské vedomie a iné. Vedecká práca jej prinášala uspokojenie, ako sa vyjadrila v interview v roku 2017:
Tvorba, ktorá ti prináša slasť a ja som to niekedy mala, naozaj. Keď sa mi niečo podarilo.

Avšak jej vedecké výskumy obmedzovala funkcia riaditeľky, ktorú ( so zdráhaním) prevzala vo februári 1958, vo veku necelých 32 rokov. Počas výkonu funkcie podávala opakovane demisie (1961, 1963, 1967) s odôvodnením, že sa chce naplno venovať vedeckej činnosti. V závere z demisie, ktorú poslala v roku 1967 predsedovi SAV, akademikovi Štefanovi Schwarzovi, napísala:

Prosím, aby ste tentoraz mojej žiadosti skutočne vyhoveli. […] Mne sa už veľmi žiada pracovať vo vede ako rádovému vedeckému pracovníkovi. To je činnosť, ktorá mi dáva pocit uspokojenia, čo nemôžem povedať o činnosti vyplývajúcej z funkcie riaditeľa spoločenskovedného pracoviska.

Nakoniec bola riaditeľkou do februára 1989, plných 31 rokov. Počas jej vedenia pracovisko čelilo niekoľkým politickým previerkam (1958, 1969, 1970) i pokusom o zrušenie (1970). Riaditeľka Božena Filová v úzkej spolupráci s ostatnými pracovníkmi ústav ubránila, personálne, koncepčne i materiálovo ďalej budovala. Vytvorila vhodné podmienky pre veľké projekty ako boli syntetické práce o ľudovej kultúre v 60. a 70. rokoch 20. storočia, následne Etnografický atlas Slovenska (1990) a Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska (1995). I s jej podporou sa národopis/ etnológia  v 70. a 80. rokoch 20. storočia posunul od historického výskumu tradičnej ľudovej kultúry k výskumom každodennej kultúry a spôsobu života moderného človeka.

Po roku 1970 prevzala úlohu koordinátorky hlavných úloh Štátneho plánu základného výskumu v ČSSR a ovplyvňovala vedecké smerovanie národopisu/ etnológie na celoštátnej úrovni. Cieľavedome rozvíjala medzinárodnú vedeckú spoluprácu, podporila vytvorenie sekretariátu Medzinárodnej komisie pre výskum ľudovej kultúry v Karpatoch a na Balkáne v Národopisnom ústave SAV, čím sa Bratislava stala centrálou tejto najvýznamnejšej vedeckej spolupráce medzi krajinami východného bloku v 50. až 80. rokoch 20. storočia.

Božena Filová sa svojou celoživotnou prácou zaslúžila o vedecký i inštitucionálny rozvoj národopisu/etnológie v (Česko) Slovensku i v strednej a východnej Európe v druhej polovici 20. storočia. Jej výskumy možno vo viacerých témach a prístupoch označiť za novátorské a jej vklad do formovania akademického ústavu za kľúčový.

Gabriela Kiliánová
Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV

Nie