Od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu sme svedkami rôznych organizovaných ale aj spontánnych aktivít na podporu nášho napadnutého suseda. Ich súčasťou, ako mnohokrát predtým v iných konfliktoch a vypätých historických chvíľach, je aj pretváranie či priam ničenie pamäťových artefaktov vo verejnom priestore (spomeňme si napríklad na dekapitáciu a následnú demoláciu obludného súsošia Klementa Gottwalda na Námestí slobody v Bratislave). Niekedy sú tieto akty nevyhnutným vyvretím kolektívnych pocitov hnevu, inokedy individuálnym účelovým gestom. V prvých dňoch vojny bol na žlto-modro nafarbený bratislavský „veľký“ Slavín a vzápätí aj pomník na Malom Slavíne v lese nad Račou. Stopy symbolických farieb však nájdete aj inde, napríklad aj pred (zdanlivo) opusteným Ruským centrom vedy a kultúry. V spoločnosti sa strhla diskusia, či je takéto konanie vhodné, čo o nás vypovedá a či na to máme právo. Farbisto sa vyjadril aj samotný ruský veľvyslanec na Slovensku, podľa ktorého bol pamätník Červenej armády „znesvätený“. Za čin viní „inšpirátorov rusofóbnej kampane“ (?), z ktorých „vyvrhnutých semien nenávisti vyrastajú jedovaté plody“. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí zas obvinila slovenské ministerstvo zahraničných vecí z povzbudzovania „barbarov smejúcich sa nad hrobmi padlých“. Ich vyhlásenia vyznievajú v súvislosti s tým, čo sa dnes deje na Ukrajine, minimálne cynicky. Poetizmus vyjadrenia však nie je náhodný, odvracia pozornosť od podstaty aktu, zahmlieva súvislosti a naznačuje morálnu prevahu skutočného agresora.
Je načase, aby sme ako spoločnosť reflektovali náš vzťah k ruskej spoločnosti, ako aj k našej totalitnej minulosti. Napríklad, čo znamenala normalizácia pre každodenné životy našich rodičov? Prečo niektorí vstúpili do strany a iní zas kolaborovali či donášali? A čo tá väčšina, čo mlčala a držala krok?! Prečo sa systém tak dlho udržal? Akú úlohu v tom hrali „spriatelené vojská“ a akú my sami? Nevyhýbajme sa viac rozprávaniu o tom, čo nás páli. Sústreďme sa na temné miesta v našej kolektívnej pamäti. Len tak prestaneme byť zraniteľní voči každému podplatenému trolovi, ktorý vie bystro šermovať slovami na klávesnici. Slová o priateľstve a slávnej spoločnej minulosti sú totiž prázdne ako hrob neznámeho sovietskeho partizána.
Foto: SGL