"Rád som to urobil. V ťažkých chvíľach by sme mali držať spolu a každý by mal prispieť k spoločnému cieľu"

„Buďte takí dobrí, nechoďte von, ak nemusíte. A keď musíte ísť na nákup, dajte si rúško. A ak nemáte, tak si zoberte šál, alebo šatku. Často si umývajte ruky mydlom, dôležitá je osobná hygiena. Nechoďte za ľuďmi, nenavštevujte rodinu, neukazujte sa tam, kde je veľa ľudí. Nechoďte na zábavy, nerobte veľké hostiny, pretože koronavírus nie je ľahký. Buďte doma, so svojimi deťmi. Nech je Boh s nami!“[1]
To sú slová Magdalény Belákovej, asistentky podpory zdravia v nemocnici v Michalovciach, zamestnankyne príspevkovej organizácie MZ SZ, Zdravé regióny, ktorými v krátkom videu v rómčine nabáda ľudí, aby brali epidemiologickú situáciu vážne. Toto video bolo zverejnené dňa 17. marca o 11:00 na facebookovej stránke organizácie. O tri dni neskôr dosiahlo viac ako 1 300 zdieľaní a oslovilo presne 105 766 ľudí a malo 47 000 pozretí. Vzhľadom na to, že túto FB stránku sleduje o niečo viac ako 1 600 ľudí sú to neskutočne vysoké čísla. Spolu s týmto videom sa v priebehu trochu dní na FB stránke Zdravých regiónov objavilo viac ako 20 ďalších videí koordinátorov a asistentov podpory zdravia, lekárov a osobností, ktoré sa zapojili do informačnej kampane, v ktorej sa spojili Zdravé regióny, organizácia Človek v ohrození a dobrovoľnícka organizácia Bystriny. Za pár dní operatívne vymysleli stratégiu kampane, vizuál a grafiku, spustili webstránku www.koronatemerel.sk (v rómčine „korona nech zomrie“) [2], ktorá sústreďuje všetky videá a informačný materiál o víruse.
Viaceré videá, podobne ako video Magdalény Belákovej, dosiahli mimoriadne vysokú mieru zdieľania a dosahu, napríklad odkaz Jarmily Vaňovej, prvej Rómky zvolenej do NR SR, oslovil viac ako 44 000 ľudí a zdieľalo ho 434 ľudí a malo 23 000 pozretí. Len pre zaujímavosť som zbežne porovnal zdieľanosť najúspešnejších videí s videami úspešných rómskych kandidátov do NR SR počas ich predvolebných kampaní, a taktiež s videami, ktoré zdieľali verejne známi Rómovia počas protestov proti fašizmu a zhromaždeniam proti kotlebovcom v januári a vo februári. Vlna občianskej angažovanosti Rómov počas volieb a v súvislosti s narastajúcou podporou kotlebovcov bola doposiaľ jedna z najmasívnejších prejavov rómskej participácie na Slovensku. Zaujímavé je, že len niektoré videá z tohto obdobia mali trochu vyššiu zdieľanosť (napr. Peter Pollák mladší a jeho vystúpenie proti Kotlebovi dosiahlo 72 000 pozretí [3]) avšak väčšinou sa ich zdieľanosť pohybovala v priemere medzi 50 – 150 zdieľaní, navyše, len málo z nich bolo nahratých v rómčine. Z tohto pohľadu sa zdá, že video Magdalény Belákovej je jedno za najzdieľanejších videí v rómskom jazyku na slovenskom Facebooku vôbec (ak nerátame videoklipy populárnych rómskych kapiel).

Tento masívny záujem o informácie a rady, ako sa vyhnúť nakazeniu koronavírusom je v súčasnosti typický pre drvivú väčšinu Rómov na Slovensku, či už pochádzajú zo segregovaných osád, alebo žijú medzi majoritou. A rozhodne nie je viditeľný len v online svete.

V súvislosti s rizikom prepuknutia nákazy v rómskych osídleniach sa v mediálnom priestore objavili viaceré obavy a dohady. Je zrejmé, že šírenie tohto vírusu bude v mnohých rómskych osadách pomerne rýchle. Nebude sa mu dať efektívne zabrániť vzhľadom na materiálne podmienky, hustotu osídlení, ako aj niektoré socio-kultúrne predispozície: na rozdiel od väčšiny majoritného obyvateľstva, pre mnohé rómske domácnosti je základom intenzívne a každodenné napojenie na rozšírenú rodinu.

Len zriedkakedy je najbližšia rodina plne samostatne funkčná. Z týchto dôvodov je veľmi komplikované dodržiavať účinné opatrenia na spomalenie šírenia vírusu, najmä sociálnu a fyzickú izoláciu.
Vo viacerých mediálnych vyjadreniach sme mohli počuť tvrdenie, že populácia z marginalizovaných rómskych komunít je pomerne mladá a tým pádom aj rizikovosť jednotlivých ochorení nebude tak kritická ako u staršej populácie. Toto tvrdenie je podľa všetkého mylné, keďže v neprospech takéhoto optimistického scenára hovorí viacero dôvodov, ktoré obšírnejšie v niektorom z nasledujúcich blogov na tejto stránke vysvetlí môj kolega Andrej Belák. Avšak pre začiatok stačí, keď si uvedomíme, že obyvatelia MRK žijú výrazne kratšie ako väčšinová populácia mimo MRK, majú vyššiu dojčenskú úmrtnosť a v oveľa väčšej miere sa tam vyskytujú viaceré ochorenia, vrátane civilizačných a chronických respiračných ochorení. Inými slovami, priemerná dĺžka dožitia je tu v priemere kratšia aj preto, lebo ide o populáciu celkovo zdravotne viac zaťaženú natoľko, že umiera výrazne skôr – a teda populáciu rizikovejšiu.
Všetky organizácie a jednotlivci, ktorí sa venujú práci v rómskych komunitách, a taktiež drvivá väčšina ľudí z rómskych osád sú si tejto situácie plne vedomí. Príspevková organizácia Zdravé regióny na situáciu zareagovala takmer okamžite. Okrem informačnej a osvetovej kampane pripravili krízové plány pre svojich zamestnancov a pokyny, podľa ktorých majú v danej situácii postupovať. Rovnako ďalšie organizácie, ktoré majú v teréne terénnych sociálnych pracovníkov, či pracovníkov komunitných centier. Obrovským problémom však, je že žiadna z týchto organizácií nemá prístup k ochranným pomôckam a bez nich je v súčasnej epidemiologickej situácii nemožná akákoľvek systematická priama komunikácia s ľuďmi. Asistenti osvety zdravia však žijú priamo v lokalitách a na každodennej báze sa kontaktu s ľuďmi v osadách sa nedá vyhnúť. Nemôžu však navštevovať svojich klientov v domácnostiach a riziková je aj komunikácia vonku. Napriek tomu však v obmedzenom režime fungujú a sú kľúčovým nástrojom na potenciálne spomaľovanie šírenia vírusu.
Na pomerne kritickú situáciu však zareagovali aj mnohí obyvatelia osád, lokálni lídri a aktivisti. V priebehu pár dní od prvých správ o rozšírení koronavírusu na Slovensku vzniklo množstvo spontánnych občianskych iniciatív, ktoré boli zamerané na šírenie osvety, alebo na svojpomocné zabezpečenie ochranných pomôcok. Na mnohých miestach Slovenska a v mnohých rómskych osadách a komunitách začali spontánne organizovať akčné skupiny, ktoré sa snažili zo svojej pozície prispieť k zlepšeniu situácie. Veľká väčšina týchto aktivít bola iniciovaná aktívnymi jednotlivcami, pracovníkmi komunitných centier, zamestnancov obecných úradov a podobne – najviac aktivít sa týkalo svojpomocnej výroby rúšok. Organizovali sa rómske ženy, ktoré začali šiť rúška, postupne získavali ďalšiu podporu a materiál a na mnohých miestach z prvotnej potreby zabezpečiť niekoľko rúšok pre svoju rodinu či komunitu vznikli organizovanejšie aktivity, ktoré v priebehu niekoľko dní ušili rúška pre okolité obce a lokality.
Vedenie obcí a dokonca aj centrálny krízový štáb vyjadrili vážne obavy s načasovaním nástupu epidémie koronavírusu, keďže mnohí Rómovia z marginalizovaných komunít sú poberateľmi sociálnych dávok a v týždni od 16. marca mali nastať výplatné termíny sociálnych dávok. Obávali sa zhromažďovania ľudí pred poštami a následne veľkých nákupov v obchodoch a nákupných centrách a s tým spojených situácií s potenciálom intenzívnejšieho šírenia vírusu. Napriek tomu, že Rómovia z osád sú len jednou zo skupín, ktoré poberajú sociálne dávky, tak tieto obavy boli v mediálnej sfére explicitne spájané len s Rómami. Rómovia sa v tomto diskurze (ako už toľkokrát) stali viac hrozbou ako ohrozenou skupinou. Napriek koordinovaným snahám viacerých zainteresovaných aktérov (vrátane autora tohto blogu) presadiť na najvyšších miestach zmenu rétoriky a prijať adekvátne riešenie vyplácania sociálnych dávok, centrálny krízový štáb sa rozhodol posilniť prítomnosť silových zložiek (polície a armády) pred poštami, ktoré mali dohliadať na bezpečnosť a dodržiavanie opatrení. Je zrejmé, že toto rozhodnutie vyvolalo množstvo reakcií, väčšina rómskych aktivistov a aktivistiek vyjadrovali rozhorčenie a obavy z možnej eskalácie napätia a lokálnych konfliktov. Bolo jasné, že v tejto fáze nemalo zmysel sa vzpierať a snažiť sa toto rozhodnutie zvrátiť. Tento fakt si uvedomovali viacerí aktéri nezávisle a postupne iniciovali spontánne výzvy pre ľudí v osadách, kde sa im snažili vysvetliť prítomnosť policajtov – snažili ich prítomnosť vysvetliť v zmysle ochrany samotných Rómov. Snažili sa im vysvetliť, že na poštu budú môcť vstúpiť len jednotlivo a s ochrannými rúškami, bude potrebné dodržiavať bezpečné vzdialenosti medzi ľuďmi a podobne. Taktiež sa snažili vysvetľovať dôležitosť toho, aby išli nakupovať len po jednom, nebrali do obchodov deti, nakupovali v rúškach.
Táto informačná kampaň v priebehu jedného dňa od tohto rozhodnutia nabrala na intenzite a vo väčšine komunít to boli hlavne terénni pracovníci z rozličných pomáhajúcich profesií, ktorí tieto informácie šírili medzi ľuďmi a ktorí aj počas poberania dávok ľudí koordinovali a organizovali. Výsledkom bolo, že v drvivej prevahe obcí poberanie dávok prebehlo pokojne, bez akýchkoľvek incidentov a so vzorovým dodržiavaním opatrení. Ako napríklad uviedla na svojom facebookovom profile Jana Gáborová Kroková, doktorandka na Ústave rómskych štúdií Prešovskej univerzity: „Rozhodla som sa doplniť zásoby v obchodnom dome v KE. Keď som zbadala toľko áut na parkovisku a kopec Rómov, tak som si povedala: ‚No super, vedela som si vybrať deň na doplnenie zásob.‘ Porovnala som si to s vlnou zásobovania, ktorej svedkom som bola minulý týždeň (v duchu som sa prežehnala). Všetci tí, ktorí na to mali, tak nakupovali ako dušu. Najhektickejšie dni boli štvrtok a piatok. Uff... To ste mali vidieť: hlava na hlave, košík na košíku, drganie a vykupovanie všetkého: od toaletného papiera po všetky dezinfekčné prostriedky. V každom košíku minimálne tak, aby vystačilo na rok. Čo už potom, že košík hneď vedľa je bez mydla, je bez dezinfekcie...  Dnes, dnes to však bolo iné. Aj Rómovia z komunít upustili od radovánok z nákupov, ktoré si dožičili raz za mesiac. Rodiny húfne chodili s detičkami, tetami a... Dnes, dnes však títo ľudia chodili nakupovať individuálne. Videla som, ako nakupuje iba jeden z rodiny, či fajty, s rúškom na tvári, s dostatočným odstupom, kultivovane a v tichosti. A... nepotrebovali k tomu žiadnu koordináciu zo strany zamestnancov obchodného domu, či polície alebo vojakov. Až som sa divila ako je možné, že sa neprispôsobiví prispôsobia a prispôsobiví potrebujú nariadenia a koordináciu...“
Oslovil som svojich priateľov, známych a kontakty v mnohých obciach na východnom Slovensku a spýtal sa ich na svojpomocné aktivity. Ich reakcie mi len potvrdili, že tieto dobré príklady a vzájomná inšpirácia sa šírili aspoň tak rýchlo ako vírus samotný – ľudia zdieľali svoje facebookové príbehy a príspevky, komentovali a inšpirovali sa nimi. „Vidieť, kde funguje spolupráca samosprávy a pracovníkov TSP, KC , MOPS... Tam je tá situácia v prevencii, informovanosti, koordinácie oveľa lepšia... naši Romáci to zvládajú super... aspoň u nás v Toporci... a čo ma najviac teší, že výzva ‚ač khere!‘ [v rómčine ‚ostaň doma‘] sa plní... som rada, že sa neukazuje na našich, že oni! [potvrdzujú negatívne stereotypy] Vďaka a držme sa ... S Božou pomocou a ochranou Panny Márie to dáme!“  facebooková správa od Amálie Župkovej. Napokon, v súčasnom stave, keď na Slovensku prakticky nie sú dostupné žiadne rúška, ľuďom ani nič iné neostávalo. A v tejto situácii je mimoriadne povzbudivá skutočnosť, že na mnohých fotkách je vidieť spoločne za šijacími strojmi Rómky aj nerómky, na distribúcii rúšok v osadách aj dedinách spoločne často pracovali všetci ľudia z obcí bez rozdielov etnicity. V tejto katastrofe sme všetci spoločne, vírus si nevyberá. A mnohé aktivity neostávajú len pri šití rúšok. Viacerí Rómovia a Rómky sa podieľajú na prekladoch informačných materiálov do rómčiny. Zmobilizovaných je aj množstvo olašských Rómov.
V súkromnej facebookovej správe mi napísala svoju skúsenosť Zuzana Blaháková z Nitry: „Rád som to urobil. V ťažkých chvíľach by sme mali držať spolu a každý by mal prispieť k spoločnému cieľu ako sa dá“. Toto mi napísal človek z komunity, ktorému som ďakovala za spoluprácu pri preklade materiálu o C 19 do olašského dialektu rómskeho jazyka. Ďalší prispel nahrávkou do mestského rozhlasu v rómskom jazyku. A takto by som mohla pokračovať. Mnohí by sme si mali brať príklad. Všetci sú krásni svojou ochotou a úprimnosťou nezištne pomáhať vrátane samosprávy, ktorá spolupracuje. Bez rozdielu. Ak je pristup racionálny a bezprostredný všetko sa dá. Nie je to len o korone - je to hlavne o ľuďoch a o postojoch. Del o del!" Zaujímavou a spontánnou aktivitou je napríklad facebooková stránka Rómske rozprávky – Romane paramisa, ktorú založil rómsky študent pedagogiky Michal Sivák. Na stránku postupne pribúdajú rozprávky čítané po rómsky s cieľom aspoň na chvíľu spestriť čas deťom, ktoré sú v domácej karanténe.[4]

Takýchto aktivít by sme mohli vymenovať viacero, avšak ako stručná ilustrácia občianskej angažovanosti a zodpovednosti Rómov na Slovensku je to postačujúci prehľad. Som si však istý, že mnohí čitatelia, ktorí sa dostali až sem si v duchu povedia, že čo je toto za naivného idealistu, slniečkára, či človeka, ktorý nás zavádza a vykresľuje realitu v dúhových farbách. Situáciu v osadách poznám veľmi dobre na to, aby som sršal prílišným optimizmom. Sú rómske osady, kde viacerí ľudia nenosia rúška, kde vo veľkých skupinách chodia na nákupy. Sú dokonca také, kde ľudia, ktorí sa vrátili z práce zo zahraničia, nedodržiavajú karanténu, podceňujú situáciu. Na druhej strane sú však aj ľudia z, ktorí sa vrátili z lyžovačky v Taliansku, či v Rakúsku a nedodržiavajú karanténu. V supermarketoch stále občas vidíme ľudí, ktorí sa prehrabávajú v pečive bez rukavíc, nenosia rúška a nechránia seba a okolie.  Videli sme prípady lekárov, ktorí dostali do karantény celé nemocničné oddelenia pre svoj nezodpovedný prístup. A títo ľudia nie sú Rómovia.

Zmyslom týchto niekoľkých odstavcov nebolo ukázať Rómov v idealistickom svetle. Zmyslom tohto blogu bolo ukázať, že je veľké množstvo Rómov a Rómiek, a často aj z chudobných a vylúčených osád, ktorí sa angažujú, organizujú a vytvárajú iniciatívy, ktoré pomáhajú spomaliť prepuknutie epidémie v tých najkatastrofálnejších podmienkach a rozšíreniu nákazy všeobecne.

A práve poukazovaním na tieto dobré príklady môžeme inšpirovať aj ďalších ľudí, k tomu, aby brali dnešnú situáciu nesmierne vážne – a to bez rozdielu etnicity, bez toho, aby bola akákoľvek skupina stigmatizovaná. Jeden z predchádzajúcich blogov na našom webe od Zuzany Panczovej ukázal, že ak budeme spájať akúkoľvek etnickú skupinu so šírením nákazy, tak je to cesta do pekla. Zvlášť v čase, keď je podľa všetkého len otázkou času, kedy dôjde k rozšíreniu infekcie v rómskych komunitách. ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍ 
 ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍ 
Tomáš Hrustič
 ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍  ‍ 

[1] https://www.facebook.com/zdraveregiony.eu/videos/1393430250858867/

[2] Ide aj o vtipnú alegóriu na spôsob, akým mnohí Rómovia tradične vyjadrujú veľké rozhorčenie pri vzájomných konfliktoch.

[3] https://www.facebook.com/peter.pollak.37/videos/vb.100000169281164/32355...

[4] https://www.facebook.com/romskerozpravky/

Foto č. 1: Zdravé regióny
Foto č. 2 - 8: Facebook

Galéria: 
Nie