Keď sa zmenil svet I.
- Soňa G. Lutherová, Miroslava Hlinčíková a Ľubica Voľanská
- • 23.9.2020
V týchto dňoch sa postupne uvoľňujú opatrenia, ktoré boli na Slovensku zavádzané od polovice marca v súvislosti s prepuknutím pandémie COVID 19. Súčasná situácia uvoľňovania opatrení by sa mohla stať aj momentom reflexie, poohliadnutia sa za tým, ako epidémia ovplyvnila našu každodennosť a ako sme túto zmenu prežívali.
Ako sa zmenili naše dni
Keďže bol zber dát realizovaný v prvých dňoch po zavedení mimoriadnych opatrení, významne to ovplyvnilo zvolenú metodológiu a naplnenie samotného účelu výskumu. Cieľom bolo zmapovať postoje a bezprostredné reflexie ľudí prostredníctvom odpovedí na (najmä) otvorené otázky bez vopred daných ohraničených možností. Zaujímalo nás, čo v jednotlivých odpovediach vyzdvihnú samotní respondenti, ako opíšu svoju aktuálnu každodennosť, najmä v kontexte problematiky medzigeneračných vzťahov, deľby práce, komunikácie a spolupráce medzi členmi domácností. Sústredili sme sa aj na ich emócie, očakávania, ako i predstavy o ďalšom vývoji udalostí. Ako naznačujú bohaté a rôznorodé odpovede respondentov a respondentiek, pálčivosť situácie spôsobila, že mnohí dotazník využili ako priestor na “vyrozprávanie sa”, osobnú reflexiu a formulovanie vlastných postojov.
Výskumná vzorka
Výsledky prieskumu sú zrkadlovým obrazom situácie v konkrétnom čase a priestore, vymedzenom spôsobom organického šírenia na internete. Prieskum preto nemožno mechanicky zovšeobecniť na populáciu Slovenska, zachytáva názory a nálady ľudí, ktorí k nemu mali prístup. Naznačuje však celospoločenské trendy v prezentovaných postojoch a konaniach. Vo výskumnom súbore prevažovali ženy (80 %) nad mužmi (20 %) a vysokoškolsky vzdelaní (79 %) nad ľuďmi so základným a stredoškolským vzdelaním (21 %). Z hľadiska veku išlo najmä o ľudí v mladšom strednom veku a v strednom veku. Vekovému zloženiu zodpovedá aj ekonomická aktivita respondentov.
Výrazne prevažovali ľudia z Bratislavského kraja (61%), ostatné kraje boli zastúpené pomerne rovnomerne (4 – 7 %).
Pandémia a s ňou súvisiace rozhodnutie uzavrieť sa do sociálnej izolácie ako ochrany pred nakazením, bola pre väčšinu obyvateľov a obyvateliek Slovenska úplne novou životnou situáciou. V našom dotazníku sme sa ľudí pýtali, ako sa líšil ich denný režim od bežného života pred vypuknutím nákazy. Chceli sme sa pozrieť na to, ako epidémia COVID-19 zmenila či ovplyvnila každodennú rutinu, na ktorú sme zvyknutí: vzťahy, prácu, trávenie voľného času, nákupy, ale i tempo života. To, že väčšina odpovedajúcich trávila čas v izolácii doma, odzrkadľovali to aj ich odpovede. Najčastejšie zmieňovanou zmenou bola práca z domu (31 %), ktorá sa týkala najmä ľudí s vysokoškolským vzdelaním z Bratislavského kraja a ľudia so základným a stredným vzdelaním z Trnavského, Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja spomínali najmä zotrvávanie doma na OČR, dovolenke, neplatenom voľne, prípadne ako dôsledok straty zamestnania (28 %). Práve podnikatelia hovorili oveľa častejšie o strate svojej práce či zárobku, hoci na druhej strane ocenili trávenie viac času s rodinou.
Ľudia tiež cítili zásadné obmedzenie sociálnych kontaktov (28 %). Limitovali navštevovanie širšej rodiny, starých rodičov, stretávanie sa s priateľmi, či vôbec svoj spoločenský život a návštevy kultúrnych podujatí či akcií. Spontánne uvádzali i to, že znížili množstvo času stráveného vonku (20 %) a vo vyššej miere sa venovali starostlivosti o deti (17 %).
Muži v porovnaní so ženami častejšie konštatovali, že ich denný režim sa nezmenil alebo sa k otázke nevyjadrili. Mnohé ženy spomenuli, že popri vlastnej práci z domu museli pripravovať program pre deti, učiť sa s nimi, zaobstarávať domácnosť a častejšie variť – “od počítača k sporáku, učebniciam a do detskej izby…”. To potvrdzuje predpoklad, že to boli najmä ženy, na ktorých ležala zodpovednosť každodenného učenia sa s deťmi a zvýšenej starostlivosti o domácnosť.
Ukazuje sa tiež, že veľkosť domácnosti, a teda to, či išlo o ľudí žijúcich osamote, v partnerstve alebo s jedným či viac deťmi, mala vplyv na každodenné prežívanie izolácie. Ľudia žijúci bez detí v mladšom (18 – 29) i staršom veku (50 – 59) opisovali okrem obmedzení (dočasná strata koníčkov a sociálnych kontaktov) i možnosť dopriať si viac času na oddych a spánok a voľnejší denný režim. Celkovo túto možnosť zmieňovalo 13 % ľudí, pričom uviedli, že si mohli konečne organizovať pracovný a voľný čas podľa svojej potreby. Toto obdobie pre mnohých znamenalo spomalenie, menej “uponáhľaný” život a viacerí sa začali venovať veciam, “na ktoré nikdy nie je čas”. Úplne iná situácia bola v domácnostiach rodičov s dvoma alebo viacerými deťmi. Títo výrazne častejšie hovorili o väčšej miere starostlivosti o deti, ako aj o tom, že majú teraz viac domácich prác. Súviselo to práve so zatvorenými materskými a základnými školami a záťažou, ktorá pre rodičov z toho vyplývala.
Mnohí popísali spontánne aj zmeny vo svojom spotrebnom správaní (13 %), kedy nákupy vybavoval iba jeden člen či členka rodiny, robili sa väčšie nákupy podľa pripravovaného zoznamu alebo uprednostňovali nákupy online. Keďže ľudia trávili viac času doma, súviselo to aj s častejším vykonávaním domácich prác (13 %). Viacerí tiež hovorili o strate koníčkov (9 %), keďže nemohli realizovať pravidelné prechádzky, navštevovať posilňovňu, plaváreň, jazykové či tanečné kurzy atď. Len 9 % respondentov uviedlo, že sa im denný režim v podstate nezmenil a ostal rovnaký. Týkalo sa to najmä žien a mužov na materskej či rodičovskej dovolenke (pre ktorých zostalo bremeno povinností v zásade rovnaké), študentov a dôchodcov, i keď súčasne zmieňovali aj chýbajúce sociálne kontakty, stretnutia s rodinou či priateľmi.
Vzťahy, emócie a prežívanie
Ako ľudia opisovali obdobie, keď sa zo dňa na deň menil ich svet? Ako vyplýva zo zistení o ich dennom režime, väčšina bola odrazu uzatvorená vo svojich domácnostiach s najbližšími príbuznými, s ktorými doposiaľ trávili čas najmä po večeroch, cez víkendy a počas dovoleniek. Mnohí zmenili miesto práce – obydlie sa pre nich stalo domovom, pracoviskom, školou i ihriskom… Komunikácia s ľuďmi mimo domácnosti sa pritom obmedzila najmä na telefonáty či sociálne siete. Zároveň boli zo všetkých strán zahltení informáciami o víruse, spôsoboch jeho šírenia, počtoch nakazených, či rozporuplných prístupoch jednotlivých štátov k nastupujúcej pandémii. Tieto okolnosti vplývali na ich momentálny psychický stav a náladu v rodine.
Väčšina respondentov a respondentiek spontánne popísala atmosféru vo svojej domácnosti ako pozitívnu a konštruktívnu (59 %). Mnohí v tejto súvislosti použili termíny ako “príjemná”, “veselá” a “súdržná”. Z hľadiska optiky počtu strávených dní v izolácii sa takto vyjadrovali ľudia, ktorí sa začali izolovať len nedávno (1 až 5 dní). Možno predpokladať, že na viacerých z nich ešte nedoľahol tlak okolností a obavy z ďalšieho vývoja situácie (napríklad v kontexte možných dopadov na ekonomiku či vlastné živobytie), respektíve si ich nepripúšťali. Z hľadiska ekonomického postavenia tak, paradoxne, atmosféru charakterizovali najmä príslušníci jednej z najohrozenejších skupín obyvateľstva – podnikatelia a živnostníci. Túto informáciu možno dať do súvisu s otázkou o aktuálnych pocitoch respondentov.
Približne 10 % respondentov hovorilo o neutrálnej, prípadne nezmenenej atmosfére v domácnosti. V spontánnych odpovediach takto častejšie hodnotili situáciu skôr respondenti, ktorí boli v izolácii šesť a viac dní, pričom to boli prevažne muži. Ako bolo spomenuté vyššie, zmeny v dennom režime (zvýšená miera starostlivosti o deti alebo viac domácich prác) zasiahli skôr ženy než mužov, a to najmä ženy – matky. Atmosféru v domácnosti ako neutrálnu alebo nezmenenú charakterizovali v početnej miere aj ľudia, ktorí z rôznych – najmä pracovných dôvodov neboli počas sledovaného obdobia v izolácii. Príčinou môže byť, že počas dňa neboli v domácnosti prítomní, a teda sa nepodieľali na celodenných interakciách s blízkymi. O neutrálnej a nezmenenej atmosfére hovorili aj ľudia bez detí. Respondenti žijúci osamote zas častejšie vyjadrili atmosféru stíšenia alebo pocit samoty.
Naopak, o skôr negatívnej atmosfére v domácnosti sa zmienilo 17 % respondentov, podľa ktorých sa napríklad medzi členmi domácnosti “zvýšilo napätie“ alebo zaznamenali “mierne dusno“. Ďalších 13 % ľudí atmosféru charakterizovalo ako jednoznačne negatívnu či napätú. Títo opisovali prevládajúci pocit “ponorkovej choroby”, neslobody, ťaživosti a z toho vyplývajúcich konfliktov. Negatívne hodnotenie nálady v rodine prevládalo podľa opisu skôr u respondentov vo veku od 18 do 29 rokov. Možno predpokladať, že práve títo intenzívnejšie pociťovali náhlu stratu bezprostredných sociálnych kontaktov, respektíve sa výrazne zmenili ich životné okolnosti (napr. nevyhnutnosťou návratu do rodičovského obydlia zo školských internátov alebo samostatnej domácnosti).
V spontánnych popisoch nálady v domácnostiach bol často zastúpený strach – z neznámeho, budúcnosti alebo špecificky strach o blízkych (14 %) či obavy z vývoja atmosféry medzi ich členmi domácnosti a rodiny (10 %). V menšej miere sa v popisoch objavili charakteristiky ako premenlivá či individuálne vnímaná nálada (najmä podľa miery zaťaženia jednotlivých členov domácnosti alebo psychického stavu dospelých alebo detí).
Aktuálne pocity respondentov odhaľujú viaceré okolnosti ich každodenného života v tomto období, vo vzťahu k situácii v rodinnom prostredí, k zmenám v pracovnom živote, ale napríklad aj z hľadiska ich postojov k dodržiavaniu nariadení, napríklad v kontexte k nariadeniu nosenia rúšok. Komentátori v médiách i výskumníci sa v zásade zhodli, že dôvodom rýchleho podvolenia sa opatreniam bol v prvom rade strach ľudí z toho, ako epidémiu zvládne podfinancovaný a nedostatočne fungujúci systém zdravotníctva. Podobnú interpretáciu ponúkajú aj výpovede našich respondentov, hoci škála spontánne uvádzaných emócií v súvislosti s vypuknutím nákazy je podstatne rozmanitejšia.
Na prvom mieste teda dominuje strach v podobe obáv, úzkosti či až paniky (51 %) a v odstupe nasledujú opisy bezmocnosti, neistoty a nedôvery (16 %). Spontánne svoje pocity takto charakterizovali viac ženy ako muži a skôr ľudia žijúci v rodine. V konkrétnych výpovediach dominoval strach o blízkych (najmä starších členov rodiny a deti), ale aj obavy z vlastnej nákazy (hlavne ak išlo o ľudí z ohrozených skupín, napr. seniorov, chronicky chorých či tehotné ženy), ekonomických dôsledkov či strach z ďalšieho vývoja udalostí v krajine a z následnej závislosti na zdravotníckej opatere na Slovensku. Ako uviedol jeden z respondentov: “Nebojím sa ani tak samotného ochorenia ako toho, že by mal niekto z nás byť odkázaný na slovenské zdravotníctvo“. Popritom niektorí vyjadrili aj nedôveru voči vláde (skôr odstupujúcej), médiám a ich spôsobu informovania o nákaze a opísali pocit obmedzenia či neslobody.
Časť respondentov deklarovala pragmatické nastavenie či odstup (13 %). Boli to skôr muži než ženy, a títo sa zároveň k otázke pocitov aj častejšie nevyjadrili vôbec. Rovnaký počet respondentov spomenul v tejto súvislosti pocit pokory, rešpektu alebo zdôraznili nevyhnutnosť celospoločenskej zmeny priorít a hodnôt (13%). V prvom rade vyjadrovali rešpekt voči prírode a jej silám (od racionálnej argumentácie až po prejavy fatalizmu), úcty k Bohu, ale aj k ľuďom v prvých líniách. Medzi týmito respondentmi prevažovali ľudia vo veku 60 a viac rokov (23% oproti 11% – 13% v ostatných vekových skupinách), ktorí zároveň vydarili pocit nádeje, optimizmu; prekvapenia, šoku; ale aj zmierenia a vyrovnanosti.
V podobnej miere bol uvádzaný zmätok, teda premenlivé a rozporuplné pocity (13%). Vo väčšej miere tak charakterizovali svoje pocity ľudia vo veku 18 až 29 rokov, ktorí na jednej strane vyzdvihli pocity nádeje a optimizmu, ale zároveň pripustili napätie a stres. Respondenti z tejto vekovej skupiny sa zároveň k svojim pocitom najčastejšie nevedeli vôbec vyjadriť. Naproti tomu respondenti vo veku 30 až 39 rokov hovorili častejšie o strachu a panickej úzkosti; ale zároveň aj vo väčšej miere deklarovali pragmatický postoj.
V ďalšej pomerne početnej skupine popisov prežívania sa nachádzajú pozitívne pocity (8%), ktoré sa opierajú o vyššie spomínanú radosť zo “spomalenia”, zníženia každodenného stresu a radosti z trávenia spoločného času s rodinou – napr. “Konečne mám právo vypnúť.” Viacerí vyjadrili aj uspokojenie z prejavov solidarity medzi ľuďmi a z prístupu ľudí na Slovensku. Pozitívne pocity boli často vyjadrené aj v súvislosti so životným prostredím, ktoré podľa respondentov dostalo možnosť si “vydýchnuť”. V charakteristikách popisov pocitov nasledoval smútok a depresia (8%), či už smútok za blízkymi, za životom, aký bol pred vypuknutím nákazy, ale aj smútok kvôli udalostiam v Taliansku. Ďalej prejavy hnevu a nespokojnosti (7%), či už vo vzťahu k ľuďom, ktorí nedodržiavajú opatrenia, ale aj hnevu na štát, stav zdravotníctva, politickú reprezentáciu či nepripravenosť štátnych orgánov (respondenti nespomínali len naše, ale aj talianske či španielske). Objavili sa aj vyjadrenia hnevu voči nákaze ako takej: “Nenávidím ju, desí ma.”
V opisoch pocitov nasledovali nádej a viera (7%), neutrálne pocity (nezmenené, indiferentné – 6 %) a ďalšie. 5 % respondentov farbisto opísalo pocit šoku. Vykreslili ho prostredníctvom absurdnosti, sureálnosti, nočnej mory či katastrofického filmu.
V odpovediach o aktuálnych pocitoch neboli výrazne prítomné rozdiely v súvislosti s počtom dní strávených v izolácii. Respondenti, ktorí boli doma kratší čas, však častejšie hovorili o neutrálnych pocitoch, čo môže znamenať, že svoje názory na situáciu a vlastné pocity s ňou súvisiace ešte nemali sformulované. Naproti tomu ľudia, ktorí boli doma už 11 a viac dní, častejšie vypovedali o smútku, depresii, skepse. V súčasnosti, keď čísla nakazených ľudí na Slovensku postupne klesajú a denne pribúda len zopár nových pozitívnych prípadov ochorenia COVID-19, otvárajú sa obchody a ďalšie prevádzky a plánuje sa návrat detí do škôl, môžu nám prvé dni po zavedení mimoriadnych opatrení skutočne pripadať ako vzdialené obdobie, ktoré je už našťastie za nami. Ďalšou reflexiou tohto obdobia však máme možnosť poodhaliť miesta, kde nás situácia najviac zaskočila a zastihla nepripravených. Tým skôr, že stále silnejú obavy z ďalších vĺn epidémie v (blízkej) budúcnosti.
V nasledujúcej správe budúci týždeň ponúkneme bližšiu analýzu problematiky vzťahov a deľby práce medzi členmi domácností, medzigeneračnej komunikácie a výpomoci v rodine, ako aj starostlivosti o deti.
Mgr. Soňa G. Lutherová, PhD.
Mgr. Miroslava Hlinčíková, PhD.
Mgr. Ľubica Voľanská, PhD.
Spracovanie výskumu bolo podporené projektom APVV-15-0184 – STARCI – Medzigeneračné sociálne siete v starnúcich mestách, kontinuita a inovácie a text vyšiel s podporou grantu VEGA 2/0088/19 Reflexívne písanie ako metóda etnografického skúmania.
[1] Od 10. 3. 2020 platí na Slovensku zákaz organizovať verejné podujatia a v Bratislavskom kraji sa zavreli školy. Od 12.3. 2020 bola vyhlásená mimoriadna situácia, pričom 16. 3. 2020 bol vyhlásený núdzový stav, kedy boli zatvorené všetky školy a voľnočasové zariadenia na území republiky, zaviedla sa povinná karanténa pri príchode zo zahraničia a zatvorili sa medzinárodné letiská.
[2] Dotazník zostavili Mgr. Soňa G. Lutherová, PhD. Mgr. Miroslava Hlinčíková, PhD., Mgr. Ľubica Voľanská, PhD. a štatistické spracovanie získaných dát realizovala Sylvia Šumšalová.
[3] Výskum bol realizovaný v rámci projektu APVV-15-0184 Medzigeneračné sociálne siete v starnúcich mestách, kontinuita a inovácie. Od začiatku apríla výskum pokračuje s využitím kvalitatívnych reflexívnych metód (hĺbkové rozhovory, biografické zápisky, fotografie a videá) na vybranej vzorke respondentov a respondentiek.
[4] Výzva na vyplnenie dotazníka bola umiestnená na stránkach Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV a Slovenskej Akadémie Vied, ako aj na facebookových stránkach oboch inštitúcií. Dotazník sa odtiaľ organicky šíril k ďalším respondentom a respondentkám.
[5] Z pôvodného súboru boli vylúčené neúplné rozhovory, ako aj respondenti, ktorí uviedli, že sa nachádzajú v zahraničí alebo majú menej ako 18 rokov. V tejto správe sa zaoberáme len odpoveďami tých ľudí, ktorí začiatok epidémie strávili na Slovensku.
[6] Z otvoreného charakteru otázok vyplynulo, že respondenti niekedy otázke porozumeli rôznymi spôsobmi. Niektorí odpovedali stručne a konzistentne, iní zas využili priestor na to, aby svoje odpovede podložili množstvom argumentov a dopodrobna rozpísali, pričom charakter ich odpovedí mohol byť ambivalentný.
[9] Hlinčíková, M. 2020. Zostať doma je privilégium. Pozri bližšie TU.
[10]
Napr. Serhan, Y. 2020: Lessons From Slovakia – Where Leaders Wear Masks. In: The Atlantic, 13.5.2020. Dostupné TU.
Walker, S. – Smith. H. 2020: Why has eastern Europe suffered less from coronavirus than the west?. In: The Guardian, 5.5.2020. Dostupné TU.
Pancevski, B. – Hinshaw, D. 2020: Poorer Nations in Europe’s East Could Teach the West a Lesson on Coronavirus. In: The Wall Street Journal, 12.4. 2020. Dostupné TU.
[11]
Tejto téme sa venovali aj prieskumy Ústavu experimentálnej psychológie SAV (Ballová Mikušková, E. – Šrol, J. – Čavojová, V. 2020: Preventívne správanie v čase corony.
Dostupné TU a MNFORCE, Seesame, Sociologického ústavu SAV a Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV (Lášticová, B. – Poslon X.-D. 2020: V čase krízy potrebujeme adekvátne komunikovať sociálne normy. Dostupné TU.
[12] Mnohí v tejto súvislosti spomínali nástup a šírenie ochorenia v severnom Taliansku, kde v tom čase denne pribúdali tisíce nakazených a zároveň rapídne stúpal počet úmrtí.
[13] Čo môže súvisieť s neschopnosťou, ale aj s neochotou charakterizovať svoje pocity.
