Etnológia v treťom tisícročí: témy, metódy, výzvy

19.10.2016
‏‏‎ ‎- 21.10.2016

Medzinárodná konferencia organizovaná pri príležitosti 70. výročia založenia Ústavu etnológie SAV pod záštitou Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike. Podujatie sa uskutoční 19.-21. októbra 2016 v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach.

Etnológia, podobne ako iné spoločenské a humanitné disciplíny, stojí začiatkom tretieho tisícročia pred celým radom nových výziev. Kým výzvami druhej polovice minulého storočia v európskej etnológii bolo vysporiadavanie sa na jednej strane s dedičstvom „domácimi“, takpovediac národnými líniami etnografických výskumov, ktoré implicitne preferovali skúmanie tradičnej rurálnej kultúry, respektíve to, čo býva (s odlišnými významami) označované termínmi „folklór“ a „národné kultúrne dedičstvo, na druhej strane so vzťahom k sociálnej a kultúrnej antropológii 19. a začiatku 20. storočia, ktorá implicitným spôsobom preferovala skúmanie exotických kultúr „vonku“, predovšetkým metódami klasického stacionárneho výskumu.

Pred akými výzvami stojí slovenská etnológia v treťom tisícročí? Aký je a môže byť jej výskumný program v post-transformačnej a post-industriálnej ére súčasnej ultramodernej európskej spoločnosti? Akými inovatívnymi spôsobmi sa dajú skúmať „staré témy“? Aké sú naše „nové témy“? Aké nové metodologické postupy výskumu si tieto nové témy vyžadujú? Akým spôsobom odpovedať na stupňujúci sa tlak verejnosti riešiť aplikované témy a prinášať odpovede na aktuálne spoločenské problémy?

Na tieto okruhy problémov sa pokúsia priniesť odpovede tematické panely medzinárodnej konferencie. Okrem expertov a expertiek z Ústavu etnológie SAV a prihlásených domácich i zahraničných účastníkov konferencie, budú prítomní i pozvaní zahraniční experti. Cieľom konferencie tak bude zasadiť súčasný výskum v ÚEt SAV do medzinárodného kontextu aktuálnych teoretických diskurzov v rámci modernej európskej etnológie, sociálnej a kultúrnej antropológie.

Medzinárodný organizačný výbor konferencie

T. Podolinská, G. Kiliánová, M. Vrzgulová, K. Popelková (Bratislava, SR), Z. Uherek (Praha, Česká republika), G. Barna (Szeged, Maďarsko), T. Smolińska (Opole, Poľská republika), C. Royer (CEFRES, Praha, ČR)

Plenárne zasadnutie

Tematické a metodologické výzvy v súčasnej etnológii a antropológii / Thematic and methodological challenges in current ethnology and anthropology

Zasadnutie vedie: Gabriela Kiliánová

Cieľom panelu bude predstaviť inovatívne témy a aktuálne teoretické a metodologické prístupy, o ktorých sa diskutuje medzi etnológmi, sociálnymi a kultúrnymi antropológmi na medzinárodnej úrovni. Príspevky pozvaných expertov budú sledovať dve základné línie: 1) Súčasné inovatívne prístupy a koncepty a ich adaptácia pre potreby súčasnej etnológie; 2) Kritická reflexia „večných právd“ a metodologických prístupov v etnológii, sociálnej a kultúrnej antropológii. Príspevky sa budú zaoberať témami ako etnografia mesta, výskum postsocializmu, „multisited etnography“ a iné.
Viac informácií nájdete tu.

Panely

I. Panel

Rituál ako sociálna praktika v súčasnej spoločnosti / Ritual as a social practice in present-day society (private and public celebrating as a form of establishing personal or group/nation/state identity

Panel vedie: Katarína Popelková

Panel sa venuje otázkam teoretických a metodologických východísk štúdia rituálov v súčasnej etnológii a sumarizuje aktuálny stav poznania slovenskej etnológie o sviatkoch v 21. storočí.
Zaujíma nás, aký význam majú sviatky pre súčasnú spoločnosť a aké funkcie plnia nielen pre samotných sviatkujúcich, ale i pre producentov alebo udržiavateľov sviatkov. Hlavné témy:

sviatky v obsahu verejného diskurzu (tlač, internet, a pod).; mechanizmy šírenia informácií o starších i práve vznikajúcich sviatkoch; obsah, pôvod a spôsoby slávenia
sociálne a kultúrne kontexty akceptácie ritualizovaného správania, politické rituály počas štátnych sviatkov, rituálne správanie účastníkov náboženských pútí či prechodových rituálov

II. Panel
Komunikácia a pamäť: medzigeneračný prenos / Communication and memory: inter-generational transfer (focus on shifting sets of values and behaviours – generation-based focus)

Panel vedie: Monika Vrzgulová

Komunikovanie reprezentácií minulosti medzi generáciami, resp. v rámci jednej generácie sociálnej skupiny (rodiny), predstavuje dôležitý proces reflektovania a prenosu skúseností a informácií. Jednotlivec, člen skupiny (rodiny), sa prostredníctvom pamäte stotožňuje s udalosťami, javmi, procesmi a osobnosťami, ktoré skupina považuje za dôležité. Pri skúmaní (medzigeneračnej) komunikácie skupiny ako spomienkového spoločenstva je možné sledovať proces aktívneho, spoločného utvárania minulosti v komunikácii, proces zapĺňania prázdnych miest v príbehoch zo strany poslucháčov. Hlavné témy panelu: pozávame príspevky s dôrazom na 2. polovicu 20. storočia, (ev. obdobie socializmu), ktoré by sa venovali otázkam: 1) aké obsahy pamäte (reprezentácie minulosti) sú komunikované v skupine (rodine) a/alebo 2) akým spôsobom sú reprezentácie minulosti spracovávané, uchovávané a šírené/komunikované v skupine (s dôrazom na mladšie generácie)

III. Panel

Fórum mladých vedcov (posterové prezentácie PhD. študentov) / Young Scientist Forum (PhD students´ poster presentation)

Panel vedie: Lucia Ditmarová

IV. Panel
Aplikovaná antropológia – Ako sa vysporiadať so súčasnými sociálnymi a spoločenskými výzvami? / Applied anthropology – How to cope with current social and societal challenges?

Panel vedie: Miroslava Hlinčíková

Panel, ktorý sa zameria na otázky praktického využitia aplikačne/angažovane zameraného etnologického výskumu pri riešení problémov v súčasných spoločnostiach. V tomto kontexte sa budeme sústrediť na využitie prístupov angažovanej/aplikovanej antropológie/etnológie v mestskom prostredí v rozličných oblastiach: ľudské práva, zdravie, sociálne nerovnosti, vzdelávanie, medzikultúrna komunikácia atď. Cieľom panelu bude i pozorovanie možností zapojenia sa výskumníka a vedomé ovplyvňovanie procesov (tzv. participatívny výskum) a etické aspekty aplikovaného výskumu. Hlavné témy: menšiny, verejný priestor v meste, dobrovoľníctvo, starostlivosť o starších, migrácia a integrácia migrantov, interkultúrna komunikácia a etické dilemy v aplikovanom výskume.

V. Panel

Funkcia fám a konšpiračných teórií v medziskupinových vzťahoch / Functions of rumours and conspiracy theories in relationships between groups

Panel vedie: Zuzana Panczová

Pri koncipovaní tohto panelu vychádzame z predpokladu, že fámy ( a v rámci nich najmä konšpiračné teórie) veľkou mierou prispievajú k utváraniu a formovaniu skupinových identít a vzťahov medzi spoločenskými skupinami resp. ich členmi. Sú to rýchlo sa šíriace informácie, ktoré i bez opory v podobe priamych dôkazov dokážu z rôznych dôvodov získať v spoločnosti popularitu. V ich dôsledku môže dôjsť nielen ku ovplyvneniu postojov a konania členov skupiny, ale i k vytvorenie podmienok pre vznik davového typu správania.
Panel sa bude primárne venovať otázke úlohy fám pri formovaní medziskupinových vzťahov v rôznych podobách. V rámci širokej škály fámických podaní sa príspevky sústredia aj na špecifickú oblasť konšpiračných teórií, či už v podobe propagandistických textov alebo živelne šírených informácií, distribuovaných rôznymi typmi médií. Štyria účastníci panelu ((V. Bahna, J. Giry, G. Mesežnikov, Z. Panczová) sú členmi COST akcie “Komparatívna analýza konšpiračných teórií” (COMPACT CA 15101), ich prezentácie sa sústreďujú na tie problémy, ktoré rieši i daná COST akcia, a tak je panel zároveň príležitosťou pre disemináciu jej aktivít. Príspevky sa orientujú na fámy reflektujúce, eskalujúce alebo legitimizujúce určitú formu medziskupinového napätia či násilia (etnického, politického, náboženského, alebo i v rámci súperiacich prúdov v oblasti medicíny, vedy či konkrétneho náboženstva a pod.). Panel bude otvorený rôznym typom vedeckých prístupov z oblasti spoločenských vied skúmajúcich danú problematiku v súčasnej i historickej perspektíve.

VI. Panel

Kultúrne dedičstvo / Cultural heritage

Panel vedie: Alexandra Bitušíková

Hlavným cieľom panelu je otvoriť diskusiu o teoretických konceptoch, metodologických prístupoch, tematickom smerovaní a najnaliehavejších výzvach týkajúcich sa etnologického/ antropologického výskumu kultúrneho dedičstva v 21. storočí. Vedecká diskusia o kultúrnom dedičstve je zložitá, rôznorodá a neraz plná aj protichodných argumentácií. Odráža skutočnosť, že kultúrne dedičstvo nie je pojmom hodnotovo-neutrálnym, ale hodnotovo-zaťaženým. To, čo je alebo nie je identifikované ako kultúrne dedičstvo, je výsledkom politických a mocenských vzťahov, pričom do procesu rozhodovania vstupujú aj ďalší aktéri. Hlavnou organizáciou, ktorá má rozhodujúci vplyv na stratégie a praktiky identifikácie a hodnotenia hmotných a nehmotných kultúrnych javov v jednotlivých krajinách sveta, je UNESCO. Aj keď zámer tejto globálnej inštitúcie bol a je ušľachtilý, pri identifikácii pamiatok svetového kultúrneho dedičstva dáva UNESCO rozhodovacie slovo vládnym delegáciám, a nie hlasu odborníkov. Ulf Hannerz opisuje stratégie a praktiky UNESCO ako kultúrne inžinierstvo založené na národnej logike a globálnom vládnutí. Práve vďaka týmto praktikám sa kultúrne dedičstvo stalo objektom politickej a ekonomickej agendy v takmer každej krajine sveta. Je predmetom ochrany, ale zároveň komoditou a nástrojom na získanie národnej prestíže a ekonomického zisku. Panel sa sústredí na široké etnologické a antropologické perspektívy výskumu kultúrneho dedičstva v súčasnom svete.

Vyzývame odborníkov v oblasti výskumu kultúrneho dedičstva na prihlasovanie príspevkov v nasledovných sekciách panelu:

Teoretické úvahy: aké sú hlavné výzvy, témy, teoretické a metodologické prístupy k výskumu hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva z etnologickej/ antropologickej perspektívy?
Reprezentácie: kto sú hlavní aktéri v procese „heritizácie“ – v procese identifikácie a označovania kultúrnych javov za kultúrne dedičstvo? Aká je úloha spolupráce a partnerstiev v procese interpretácie a reinterpretácie alebo produkcie a reprodukcie dedičstva? Aké je miesto intergeneračnej a rodovej transmisie hodnôt a javov kultúrneho dedičstva v súčasných spoločnostiach?
Nehmotné kultúrne dedičstvo: aké sú a ako sa určujú kritéria identifikácie a označenia kultúrnych javov za nehmotné kultúrne dedičstvo? Akým spôsobom hodnotia/ určujú kvalitu a udržateľnosť nehmotného kultúrneho dedičstva rôzni aktéri – odborníci, komunitní lídri, miestni a národní politickí predstavitelia? Aký je proces tohto hodnotenia? Ako v procese participujú lokálne komunity a samotní nositelia nehmotného kultúrneho dedičstva?
Dobré praktiky a aplikácie: Aké sú vhodné nástroje a prostriedky umožňujúce a podporujúce poznanie, porozumenie, ochranu, produkciu a reprodukciu kultúrneho dedičstva (vrátane rôznych foriem vzdelávania, digitalizácie, sociálnych sietí a pod.)?
Ekonomika a regionálny rozvoj: Aká je úloha kultúrneho dedičstva v lokálnej a národnej ekonomike, turizme, kreatívnom priemysle a pri vzniku sociálnych a kultúrnych inovácií? Ako môže byť kultúrne dedičstvo dôležitým ekonomickým prínosom a zároveň reprezentantom a strážcom hodnôt, symbolov a významov minulosti, dôležitých pre prítomnosť a budúcnosť?

VII. Panel

V4-Networking Panel

V rámci panelu prebehne prezentácia profilov národných etnologických časopisov krajín V4, na ktorej vystúpia zástupcovia jednotlivých redakcií. V sekcii Visegrádske fórum bude uvedená agenda CEFRES (Francouzský ústav pro výzkum ve společenských vědách).

Na stiahnutie

program

Informácie o jednotlivých paneloch