Bratislava Česko-Slovenská: putovanie z monarchie do Slovenského štátu

Autor prichádza k záveru, že začlenenie Bratislavy do Československa v roku 1918 znamenalo do istej miery i pretrhnutie väzieb s vládnucimi národmi Rakúsko-Uhorska. Bol to proces širokospektrálnych zmien vo všetkých oblastiach politického, hospodárskeho, spoločenského i kultúrneho života. V dovtedy prevažne nemeckom a maďarskom meste sa zmenil jazykový systém, symbolika verejných priestorov, zaužívané zvyklosti obyvateľov a ďalšie oblasti, vytvárajúce príznačný charakter mesta. Začala sa jeho programová „čechoslovakizácia“. V tomto procese zohrali dôležitú úlohu Česi, ktorí sa vo veľkom počte do mesta prisťahovali. Mali silné politické a ekonomické zázemie, bez ktorého by sa slovenská komunita v konkurenčnom prostredí mesta len ťažko presadila. Ďalej preukázali vysokú organizačnú schopnosť a aktivitu, ktoré maďarizáciou znehybnené slovenské prostredie nemalo tak zažité. Autor tak ukazuje, ako pevné národné vedomie a kontakty na české a moravské kultúrne a spoločenské inštitúcie umožnili rýchle a sebavedomé formovanie česko-slovenskej spoločnosti v novovzniknutej metropole. Základné rámce zmeny výstižne vyjadruje premena názvu mesta – z uhorskej Pozsony, Pressburg na československú a slovenskú Bratislavu.

Okrem sledovania všeobecných vzorcov vývoja stredoeurópskej post-habsburgskej metropoly autor v publikácii analyzuje konkrétne spoločenské procesy, ktoré v medzivojnovej republike sprevádzali postupné masové sťahovanie tisícov Čechov a Slovákov do Bratislavy. V centre publikácie stoja etnické záujmy a konflikty, formovanie medzietnickej tolerancie, príčiny a prejavy česko-slovenských sporov a vysťahovanie Čechov v období 2. svetovej vojny.