Politiky bez drene: Externé hodnotenie implementácie Stratégie Slovenskej republiky pre rovnosť, inklúziu a participáciu Rómov do roku 2030. Obdobie 2022-2024

Ide o analytickú monografiu, ktorá prepája evalvačný mandát s teoretickými rámcami sociálnych vied a detailne skúma mechanizmy, bariéry a kontext rómskej inklúzie na Slovensku v piatich kľúčových oblastiach: vzdelávanie, bývanie, zamestnanosť, zdravie a boj s protirómskym rasizmom a podporu participácie. Publikácia je určená najmä tvorcom a realizátorom verejných politík na národnej a lokálnej úrovni, odborníkom v štátnej správe a samospráve, akademikom a študentom v oblasti etnológie, sociálnej antropológie, sociálnej politiky a verejnej správy, ako aj predstaviteľom mimovládnych organizácií a európskych inštitúcií, ktoré sa venujú inklúzii Rómov. Metaforický názov „Politiky bez drene“ vystihuje centrálny záver: štát v oblasti rómskej inklúzie pripomína „chronického pacienta“ so zdanlivo relatívne zdravým „centrálnym nervovým systémom“ (strategickou vrstvou), ale s dlhodobo nefunkčnou „kostnou dreňou“, ktorá nedokáže produkovať základné výživové obeživo – „krv“ – teda politickú vôľu, stabilnú inštitucionálnu kapacitu a solidaritu majority s vylúčenými Rómami a Rómkami. Strategické dokumenty sú na abstraktnej úrovni prevažne relevantné a v súlade s európskymi rámcami, no pri preklade do akčných plánov a každodennej praxe vznikajú medzery, logické diskontinuity a extrémna závislosť od projektového financovania, pričom mnohé aktivity sa realizujú len čiastočne alebo formálne. V závere autori a autorky ukazujú, že hodnotenú stratégiu sa do istej miery darí zosúlaďovať s európskymi rámcami, no podobne ako v iných krajinách strednej a východnej Európy, implementácia zostáva fragmentovaná, projektovo závislá a slabšie ukotvená v štátnych inštitúciách a stabilných procesoch. Analýza naznačuje, že hlavným „skrytým ochorením“ systému je pretrvávajúci protirómsky rasizmus a nedostatok solidarity majority s vylúčenými Rómami a Rómkami a jeho prepojenie s inštitucionálnou praxou, diskurzom a každodennými interakciami. Monografia preto odporúča posilniť mandát a kapacity koordinujúcich orgánov, znížiť závislosť od projektového financovania, systematicky zapájať Rómov a Rómky (vrátane najzraniteľnejších podskupín) do tvorby, realizácie a hodnotenia politík a rozšíriť indikačný rámec o hlbšie postojové a štrukturálne ukazovatele. Zároveň zdôrazňuje potrebu dlhodobej práce s verejnou mienkou, vzdelávaním a historickou pamäťou, bez ktorej zostanú aj formálne moderné politiky inklúzie „bez drene“ – neschopné udržať životodarnú energiu sociálnej zmeny.