Jubileum PhDr. Petra Slavkovského, DrSc.

V rokoch 1963 – 1967 študoval na Katedre národopisu Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Už počas štúdia začal pracovať v Etnografickom múzeu SNM v Martine a podieľal sa na budovaní zbierok pre vznikajúci skanzen ľudovej kultúry. Do vtedajšieho Národopisného ústavu SAV prišiel v roku 1970 a  pracoval v ňom ako vedecký pracovník až do konca marca 2014. Ako dlhoročný pracovník ústavu participoval na všetkých základných etnologických prácach, ktoré sa v ňom od roku 1970 riešili.

Najskôr bol tajomníkom vedúcej tímu PhDr. Sone Kovačevičovej, DrSc., ktorá koordinovala práce na Etnografickom atlase Slovenska (EAS, „Atlas“). Pri tvorbe máp a komentárov pôsobil Peter Slavkovský ako odborný redaktor a pri jeho vydaní  ako tajomník redakčnej rady. V Oddelení etnokartografie pracovali prevažne mladí ľudia, bez väčších profesionálnych skúseností, ktorí popri robote na Atlase postupne ľudsky i profesionálne zreli a stali sa z nich nielen kolegovia, ale i kamaráti. Peter mi dá isto za pravdu, že to boli najkrajšie roky, ktoré sme spolu prežili. Aj záver tohto projektu bol pre nás úžasný, pretože sme ako redaktori EAS dostali v roku 1991 najvyššie štátne vyznamenanie: „Národnú cenu SR“.

Keď sa práce na EAS skončili, prešiel Peter Slavkovský spolu s kolegami z atlasového tímu do ďalšieho veľkého projektu, ktorý mal za úlohu pripraviť Encyklopédiu ľudovej kultúry Slovenska (EĽKS, „Encyklopédia“). Po odchode vedúceho redaktora J. Botíka na iné pracovisko v roku 1989 sa Peter ujal vedenia a koordinovania prác na tomto projekte. Ako redaktor zodpovedal za heslá z tematických skupín: zberné a koristné hospodárstvo, ovocinárstvo a zeleninárstvo, strava a transport. Do Encyklopédie napísal niekoľko desiatok hesiel  z problematiky tradičnej agrárnej kultúry. Projekt, do ktorého prispeli stovky autorov si vyžadoval veľkú manažérsku tvorivosť i trpezlivosť. P. Slavkovský ho doviedol k úspešnému koncu v roku 1993. Svojou angažovanosťou zabezpečil aj financie na jeho vydanie vo vydavateľstve VEDA v roku 1995. Zadosťučinením preň i všetkých spolupracovníkov bolo niekoľko ocenení EĽSK, z ktorých „Medzinárodná cena etnologických a antropologických štúdií G. Pitré a S. Marino“ udeľovaná v Taliansku bola najcennejšia.

V roku 2010 došlo k prepracovaniu EĽKS do digitálnej podoby. Vznikla tak webová stránka „Tradičná ľudová kultúry slovom a obrazom“, za ktorú dostali jej autori v roku 2012 „Cenu SAV za vedecko-popularizačnú činnosť“. P. Slavkovský pokračoval v ďalšom projekte etnológov a etnomuzikológov, ktorý mal priniesť novú syntézu o tradičnej ľudovej kultúre Slovenska a zaradiť ju do európskych súradníc. Tak ako v EAS a v EĽKS aj do tejto publikácie napísal kapitoly o tradičnej agrárnej kultúre. Výpravná monografia: Slovakia – European Contexts of the Folk Culture vyšla v roku 1997 a po slovensky v roku 2000. Aj tieto práce, rovnako ako EĽSK, boli vyznamenané „Cenou SAV“ a „Prémiou Literárneho fondu SR“.

Od polovice 90. rokov Peter Slavkovský začal pracovať v tíme, ktorého cieľom bolo realizovať výskumy tradičnej kultúry slovenských minorít v Európe. Výsledkom viacročného úsilia bolo vydanie Atlasov ľudovej kultúry Slovákov v Maďarsku, Rumunsku, Juhoslávii a v Chorvátsku, etnografických monografií slovenskej menšiny na Ukrajine a v Chorvátsku a napokon publikovanie súbornej práce Atlas ľudovej kultúry slovenských menšín v strednej a južnej Európe v roku 2006. Vo všetkých týchto prácach P. Slavkovský zastrešoval kapitoly o tradičnom roľníctve a chove hospodárskych zvierat.

Je prirodzené, že vedomosti, ktoré získal pri riešení veľkých etnologických prác, ho inšpirovali, aby napísal autorské monografie. V rokoch 1989-2013 publikoval  šesť kníh, v ktorých predstavil obraz tradičného sveta slovenského roľníctva. Touto tematikou prispel aj do dvoch medzinárodných monografií a viacerých regionálnych a lokálnych monografií Slovenska. Jeho prvou knihou bola však práca o ochrane ľudovej architektúry, ktorú napísal spolu s M. Benžom; napísal aj knihu k dejinám slovenskej etnografie a v ostatnej knihe sa venoval tradičnému transportu na slovenskom vidieku. Takže popri desiatkach vedeckých štúdií a kapitol, napísal a publikoval úctyhodných deväť autorských monografií. Jeho publikácie a štúdie majú dodnes vysoký citačný index na Slovensku i v zahraničí.

Od počiatku vedeckej kariéry sa P. Slavkovský venoval prioritne problematike tradičnej agrárnej kultúry v jej prírodných, historických a sociálnych kontextoch. Tieto otázky riešil aj v prácach v rámci svojej vedeckej kariéry. V roku 1977 získal pod odborným vedením významnej etnologičky PhDr. Viery Urbancovej, DrSc., súdobý titul kandidáta vied (CSc.) Staršiu kolegyňu považoval za svoju mentorku aj v ďalších rokoch a zostali v pracovnom aj osobnom kontakte, až do jej smrti. Keď dosiahol požadované vysoké nároky na vedeckú produkciu a citáciu svojich prác, obhájil v roku 2004 najvyšší vedecký titul doktora vied (DrSc.).

P. Slavkovský sa nevyhýbal ani organizačným prácam, ktoré vedecké pracovisko na svoje fungovanie potrebuje. Ako už bolo spomenuté, roky pôsobil ako tajomník EAS, vedúci projektu EĽKS, zastupoval Ústav etnológie v Komisii pre nehmotné kultúrne dedičstvo Ministerstva kultúry SR, pôsobil vo vedeckej a edičnej rade Slovenského národného múzea v Martine, v edičnej rade vydavateľstva VEDA, v redakčnej rade Encyklopédie Belliana, bol členom komisie pre doktorandské štúdium na FiF UK v Bratislave, členom Vedeckej rady nášho ústavu.

V spolupráci so SNM sa venoval aj aplikačným výstupom, keď sa podieľal na príprave niekoľkých expozícií. Prvou bola výstava „Slovensko a jeho kultúra“, ktorá bola inštalovaná v Bratislave 2004. Prezentovala tradičnú kultúru regiónov Slovenska na základe  výsledkov EAS. Autorsky pripravil aj výstavu „Svet na odchode“ v etnografickom múzeu v Martine, otvorenej v roku 2009, v ktorej prezentoval tradičné roľnícke hospodárenie počas ročných období. A napokon, už ako emeritný pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie inicioval a obsahovo pripravil expozíciu „Roľník a jeho svet“, ktorá bola inštalovaná v roku 2022 v Martine a koncom roka 2024 aj v SNM Bratislava. Výstava je zaujímavá tým, že okrem materiálnych artefaktov agrárnej kultúry, predstavuje významné osobnosti, ktoré stáli na počiatkoch záujmu o tradičné roľnícke prostredie a  vytvorili základnú bázu etnografie a múzejníctva ako vedných disciplín. V rámci výstavy je prezentovaný film o tradičnej agrárnej kultúre, ktorej scenáristom je tiež P. Slavkovský. 

Počas svojej profesijnej kariéry si vyskúšal aj pedagogickú prácu. V rokoch 1998-2001 prednášal na katedre etnológie UCM v Trnave, kde pôsobil istý čas aj ako prodekan.

Peter Slavkovský svojou vedeckou, pedagogickou i organizačnou prácou nesporne patrí v slovenskej etnológii k tým komplexným osobnostiam, ktoré tvorili jej piliere. Z tohto dôvodu bol aj jedným z odborných garantov Ústavu etnológie SAV, bol vyznamenaný čestnou plaketou Ľ. Štúra SAV za zásluhy v spoločenských vedách, cenou A. Kmeťa udeľovanou MK SR a ďalšími cenami SAV, prémiami Literárneho fondu a cenami Slovenskej národopisnej spoločnosti.

Pri písaní tohto textu som si uvedomila, aké mal Peter a my, jeho generační kolegovia šťastie, že sme mali možnosť pracovať v našom ústave na zmysluplných a ambicióznych vedeckých projektoch, na ktorých sme sa postupne profesijne profilovali a vytvorili gnozeologický fundament slovenskej etnológie. Ústav bol pre našu generáciu druhým domovom a pre Petra dokonca osudom, keď si v ňom našiel svoju ženu Magdušku.

Milý Peter, dovoľ mi, aby som ti v mene svojom i kolegov poďakovala za tvoju prácu na poli slovenskej etnológie a zaželala k tvojmu významnému životnému jubileu, aby ti čo najdlhšie vydržalo zdravie a mohol si  dôchodok užívať v zdraví a pohode.

Rastislava Stoličná

Foto: P. Slavkovský v rozhovore s informátorom počas terénneho výskumu v Závade v roku 1973. Archív ÚESA SAV, v. v. i. (Terézia Ševčíková)