Martina Wilsch vystúpila na medzinárodnej konferencii IMISCOE v Girone
Naša kolegyňa Martina Wilsch sa zúčastnila 23. výročnej konferencie IMISCOE, ktorá sa konala 29. júna – 2. júla 2026 v španielskej Girone. IMISCOE patrí medzi najvýznamnejšie medzinárodné odborné fóra v oblasti migračných štúdií a je najväčšou európskou sieťou združujúcou vedkyne a vedcov pôsobiacich v oblasti migrácie, integrácie a diverzity. Tohtoročná konferencia, ktorá sa konala v Girone a online, privítala približne 1400 účastníčok a účastníkov a jej program zahŕňal takmer 300 panelov a workshopov.
Martina Wilsch vystúpila v rámci panelu (Con)figurational Approaches to Transnational Families in Forced Migration Contexts spolu s prof. Ute Karl z Protestant University of Applied Sciences v Ludwigsburgu s príspevkom Care and Social Support in Dynamic Figurations of Displaced Ukrainian Families: Reflections from Germany and Slovakia.
Panel bol venovaný súčasným debatám o transnacionálnych rodinách v kontexte nútenej migrácie. Jednotlivé príspevky vychádzali z relačného, resp. (kon)figuračného prístupu, ktorý umožňuje skúmať rodinný život nie ako izolovaný súbor vzťahov, ale ako proces spoluutváraný v širších sieťach osobných, komunitných, inštitucionálnych a transnacionálnych väzieb. Panel sa zameral najmä na to, ako nútené vysídlenie, odlúčenie členov rodiny, strata zaužívaných foriem solidarity, nové neformálne väzby a rozdielne sociálno-politické kontexty ovplyvňujú starostlivosť, podporu a každodenné fungovanie rodín. Všetky príspevky v tomto paneli sa venovali ukrajinskej nútenej migrácii a vychádzali z empirických výskumov realizovaných v Nemecku, Švajčiarsku, na Slovensku a v Rumunsku. Spoločne ukázali, ako sa rodinné a podporné siete premieňajú naprieč geografickými hranicami aj mimo príbuzenských vzťahov.
Príspevok Martiny Wilsch a Ute Karl sa zameral na dynamiku starostlivosti a sociálnej opory medzi vysídlenými ukrajinskými rodinami v Nemecku a na Slovensku. Autorky skúmali, ako sú praktiky starostlivosti a podpory formované vzťahmi s inštitúciami, rodinou, komunitami a ďalšími sociálnymi väzbami, pričom ich konceptualizovali, vychádzajúc z figuračného prístupu, ako konštelácie starostlivosti a sociálnej opory. Na základe komparatívneho prístupu ku kvalitatívnemu longitudinálnemu výskumu v Nemecku a longitudinálnemu etnografickému výskumu na Slovensku poukázali na význam sociálnych režimov, prístupu na trh práce, bývania, komunitnej podpory, geografickej blízkosti k Ukrajine a transnacionálneho rozptýlenia podporných sietí rodinných príslušníkov a priateľov. Príspevok zároveň zdôraznil prínos longitudinálneho a figuračného prístupu pre lepšie porozumenie meniacim sa potrebám ukrajinských utečencov a utečeniek.
Vedecký príspevok vznikol v rámci projektu APVV VV-MVP-24-0203 Rodina na rozhraní: Súčasné súvislosti zraniteľnosti a transformácií transnacionálnej rodiny (RONARO).
