Kreatívne centrá z eurofondov: aby neostali bez obsahu a neohrozili existujúce komunity

Tomáš Kubisa
• 8.8

V tieni správ o zúriacej pandémii koronavírusu bol koncom februára na Denníku N zverejnený článok o pripravovanej rekonštrukcii bývalej tabakovej továrne v Košiciach pre potreby vytvorenia tzv. Kreatívneho centra Košického kraja. Príklad z Košíc poukazuje na možné negatívne dôsledky eurofondovej výzvy, z ktorej bude tento projekt financovaný. Nové kreatívne centrum totiž, paradoxne, môže ohroziť už existujúcu umeleckú a kreatívnu komunitu sídliacu v tomto areáli.

Eurofondová výzva prostredkovaná Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky (MK SR) v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu, prioritnej osi 3 (Mobilizácia kreatívneho potenciálu v regiónoch), má za sebou od roku 2012 komplikovaný vývoj a niekoľko vĺn kritiky a pripomienkovania, o ktorých sa môžete dočítať TU a TU. Zámerom tohto článku však nie je zaoberať sa minulosťou, ale pozrieť sa na súčasnosť a upriamiť pozornosť na možné úskalia budúcnosti. Pripomeňme, že hlavným cieľom spomínanej eurofondovej výzvy je „stimulovanie podpory udržateľnej zamestnanosti a tvorby pracovných miest v kultúrnom a kreatívnom priemysle prostredníctvom vytvorenia priaznivého prostredia pre rozvoj kreatívneho talentu, netechnologických inovácií“. Má sa tak diať najmä obnovou nevyužívaných budov vo vlastníctve miest, krajov či organizácií MK SR na kreatívne centrá. Do výzvy sa zapojilo 15 projektov. Koncom roka 2020 vybralo ministerstvo prvé 4 subjekty, ktoré si rozdelia 43,5 milióna eur – košickú a trnavskú župu, mesto Trenčín a RTVS (pre kreatívne centrá v Bratislave a v B. Bystrici).

Je dôležité, aby sa zrekonštruované budovy naplnili trvalo udržateľným obsahom. A ten prinesú nájomníci a užívatelia priestorov – umelci, kultúrni a kreatívni pracovníci, mladí podnikatelia či občianski aktivisti

V súčasnosti už funguje na Slovensku niekoľko umelecko-kreatívnych spoločenstiev. Asi najznámejšia a najväčšia je bratislavská Nová Cvernovka, spomenúť však treba i ďalšie: košickú Tabačku Kulturfabrik, Stanicu Žilina-Záriečie, banskoštiavnickú Banská St a nica Contemporary, Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor v Rožňave či Artu v Piešťanoch. Ich spoločným znakom je organický vznik „zdola“ v nevyužívaných budovách vo vlastníctve mestských a krajských samospráv. Dané budovy sú neraz v zlom stave, práve to však vďaka zníženým nájmom umožňuje vznik a fungovanie komunít. Ide o model, ktorý je výhodný i pre mestá a kraje, keďže premieňa opustené stavby na živé miesta. Dlhoročné fungovanie umelcov a kreatívcov na jednom mieste môže vytvárať cenné synergie, spoločné projekty, pôdu pre občiansky aktivizmus a verejný program reflektujúci aktuálne udalosti a sféry umenia, kultúry, kreatívneho priemyslu a vzdelávania. V prípade troch z podporených projektov má ísť o obnovu budov, v ktorých už v súčasnosti pôsobia nezávislé kultúrne iniciatívy. Okrem spomenutých Košíc ide o kino Hviezda v Trenčíne a o objekt na Hlavnej ulici v Trnave, kde sídli Artklub. Rekonštrukcia budov však bude pravdepodobne viesť k zvýšeniu nájomného, čo môže byť problémom pre tieto iniciatívy. V prípade Košíc prispievajú k obavám umelcov a kreatívcov i nejasné kritériá výberu budúcich nájomníkov kreatívneho centra. A taktiež skutočnosť, že do objektov na Strojárenskej ulici sa mnohí z nich presťahovali pred 10 rokmi práve kvôli premene nimi využívaného areálu na nové kreatívne centrum Kasárne/Kulturpark. Pri tvorbe projektov nových kreatívnych centier je preto kľúčová komunikácia so súčasnými uživateľmi priestorov a reflektovanie ich potrieb a finančných možností. Aby nedošlo k tomu, že nákladné obnovy budov budú viesť k rozpadu alebo sťahovaniu fungujúcich komunít.

Bolo by chybou automaticky predpokladať, že existujúce nezávislé kultúrno-kreatívne a komunitné centrá sú odkázané na túto eurofondovú výzvu. Sami sa totiž väčšinou hlásia k sfére tzv. nezriaďovanej kultúry, ktorá sa snaží byť zo svojej podstaty nezávislá a apolitická.

Kultúrno-kreatívne centrá vznikajúce „zdola“ však ukazujú model, akým spôsobom môžu takéto komunity v slovenských podmienkach fungovať a prinášať nielen ekonomický, ale aj kultúrny, umelecký a spoločenský prínos. To by malo byť inšpiráciou aj pre Ministerstvo kultúry SR a pre mestské a krajské samosprávy pri realizovaní projektov. Pre prežitie nezávislých kultúrno-kreatívnych centier na Slovensku je zároveň dôležitá spolupráca s územnými samosprávami a vhodné legislatívne a ekonomické nastavenia v sektore kultúry. Pre ich dosiahnutie sú potrebné väčšie povedomie o fungovaní nezávislej kultúry a vzájomná dôvera medzi ňou, politickými štruktúrami a samosprávami.
Spoluprácu občianskych kolektívov a územných samospráv pri premene nevyužívaných areálov na živé miesta kultúry a umenia však komplikuje neexistujúci jednotný legislatívny rámec projektov a komplikovanosť ich financovania. Existujúce pozitívne príklady sú preto založené na vzájomnej dôvere aktérov a na prispôsobovaní sa platnej legislatíve. Na komplexné mapovanie tejto situácie a sformulovanie odporúčaní je zameraná nová publikácia Nepredať! Zveľadiť!: Niekoľko spôsobov, ako revitalizovať nevyužívané budovy a areály vo verejnom vlastníctve (Sidorová a kol., 2020). Sama je príkladom takejto spolupráce, keďže bola vydaná Nadáciou Cvernovka a Trnavským samosprávnym krajom. Publikácia odporúča napríklad flexibilnejšiu úpravu verejného obstarávania, uplatnenie širšieho zmyslu verejného záujmu v podmienkach súťaží a zmenu vnímania správy majetkov nad technokratický rámec. V otázke financovania by boli nápomocné stabilné finančné dotácie namiesto jednorázových grantov, dlhoročne zvýhodnené nájmy a možnosť pre občianske kolektívy vo vhodnej miere skĺbiť komerčné a nekomerčné aktivity (Sidorová a kol., 2020: s. 232).
Vidíme teda, že obnova budov a cielené vytváranie kreatívnych centier nie sú všeliekom na problémy v sektore kultúry a kreatívneho priemyslu. Samostatnou témou (ktorá však presahuje ciele tohto článku) je aj neefektívna kompenzačná schéma podpory pre nezávislú kultúru počas pandémie koronavírusu, ktorá bola kritizovaná zo strany mnohých umelcov a odborníkov. Hoci treba objektívne dodať, že nová dotačná schéma určená primárne pre kultúrne občianske združenia, neziskovky, nadácie a fondy priniesla pozitívnejšie ohlasy nezávislej kultúrnej obce.
V čase, kedy mnohí ľudia zamestnaní v umení a v kultúrno-kreatívnom sektore zápasia s existenčnými problémami, môže znieť správa o zámere preinvestovať desiatky miliónov eur do vytvorenia kreatívnych centier paradoxne, až provokatívne. Čas však beží aj počas pandémie a financie z eurofondov musia byť vyčerpané do konca roka 2023. Aktuálna náročná situácia (aj) v sektoroch kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu však prináša dôvodné obavy, či bude mať kto dlhodobo vytvárať obsah kreatívnych centier – či už tých nezávislých a vzniknutých „zdola“ alebo nových, zriadených v rekonštruovaných budovách z eurofondov.

Literatúra:

SIDOROVÁ, M. a kol. (2020). Nepredať! Zveľadiť!: Niekoľko spôsobov, ako revitalizovať nevyužívané budovy a areály vo verejnom vlastníctve. Bratislava: Nadácia Cvernovka; Trnavský samosprávny kraj.

Internetové zdroje:

Dávid Gabera: V Košiciach do dvoch rokov vyrastie Kreatívne centrum za 18 miliónov. Len aby to nevytlačilo tých, ktorí tvoria kultúru, varujú umelci, Denník N, dostupné TU. [Citované 3. 3. 2021]

Jana Močková: Kreatívne centrá z eurofondov: Budovy opraviť treba, ale aby to nebola ešte väčšia hanba, Denník N, dostupné TU. [Citované 3. 3. 2021]

Jana Močková: Kreatívne centrá za 88 miliónov z eurofondov môžu štát v ďalších rokoch stáť oveľa viac, Denník N, dostupné TU. [Citované 3. 3. 2021]

Jana Močková: Pomoc pre kultúru: stále za ňou vidno viac Hegera ako Milanovú, ale zlepšuje sa to, Denník N, dostupné TU. [Citované 3. 3. 2021]

https://www.partnerskadohoda.gov.sk/12382-sk/vyzva-na-zakladanie-kretivnych-centier-centralizovana-podpora-a-podpora-dopytu-po-kreativnej-tvorbe-emerging-talents/ [Citované 3. 3. 2021]

Kreatívne centrá z eurofondov: aby neostali bez obsahu a neohrozili existujúce komunity

Tomáš Kubisa

Tomáš Kubisa