Spomienka na Abrahama Romi Cohna

Jeho smrť zaznamenali nielen príslušníci prísne ortodoxnej židovskej komunity v Brooklyne, v ktorej dlhé roky aktívne pôsobil, ale aj americká tlač. Nekrológ priniesol napríklad New York Times (Berger, 2020) a vďaka tomu o osudoch tohto vzácneho človeka informoval aj denník Sme (Krčmárik, 2020) Slovenskí čitatelia sa tak dozvedeli, že sa narodil vo váženej bratislavskej židovskej rodine; že keď v marci 1942 začali deportácie, rodičia poslali vtedy 13 ročného chlapca tajne cez hranice do Maďarska; že keď v roku 1944 transportovali aj maďarských židov, prekročil hranice v opačnom smere; že s falošnými dokumentami žil potom krátky v čas v Bratislave a napriek riziku pomáhal ohrozeným židovským rodinám; že keď mu hrozilo odhalenie, prešiel do hôr a stal sa najmladším členom jedného z partizánskych oddielov; že počas holokaustu zahynuli v Auschwitzi jeho matka, dve sestry a dvaja bratia; že dvaja ďalší súrodenci spolu s otcom prežili; že po oslobodení za zaujímavých okolností emigroval a stal sa v New Yorku známym developerom; že ako mohel vykonal okolo 20 000 obriezok (v komplikovaných prípadoch sa naňho so žiadosťou o rady obracali lekári z tamojších nemocníc); že v roku 2001 vydal memoáre The Youngest Partisan (chýbala však informácia, že pod názvom Prežil, aby odriekal kadiš vyšla aj v slovenskom preklade mojej manželky Evy); že jeho nadácia sedemdesiatim mladým mužom financovala rabínske štúdiá v Izraeli… Cohnova švagriná Judy Geld uviedla, že jeho osudy by stačili nie na jeden, ale na štyri životy.

Čitatelia teda dostali mnoho informácií, napriek tomu v New York Times (a ešte viac v Sme) chýbala zmienka o aktivite, ktorá prepájalo Romiho židovskú vieru s rodnou Bratislavou. Patril k obdivovateľom bratislavského rabína Chatama Sofera (1762-1839) a ako riaditeľ International Committee for the Preservation of Gravesities of Geonai Pressburg (Medzinárodný výbor pre záchranu hrobov mudrcov z Bratislavy) bojoval, aby zdevastované miesto posledného odpočinku slávneho rabína dostalo nový šat. To bolo dôvodom nášho zoznámenia. Požiadal ma, aby  som sa stal „bratislavskou tvárou“ tohto projektu. Sprevádzal som ho pri návštevách Bratislavy, pozoroval pri zložitých jednaniach s predstaviteľmi mesta a štátu.

Spoznal som Romiho empatiu, diplomatický cit, tvrdohlavosť, s akou šiel aj za zdanlivo stratenou vecou, neskrývanú radosť, keď dosiahol vytýčený cieľ, ale aj chaos, ktorý dokázal občas vyvolať.

V našej spoločnej knihe Chatam Sofer Memoriál (Salner – Kvasnica, 2002) to vecne a presne popísal autor projektu rekonštrukcie, architekt Martin Kvasnica: „Napriek dynamike vývoja projektu naša komunikácia s pánom Cohnom bola niekoľkofázová. Najprv sme mu z ateliéru vyslali do Ameriky niekoľkometrový faxový dokument (často nám prenos spadol uprostred s oznámením, že príjemcovi buď došiel papier, alebo možno kredit u spojov…).

Po príslušnom čase nutnom na rozlúštenie nášho faxu sa Romi Cohn ozval telefonicky spravidla nie nám, ale nič netušiacemu Petrovi Salnerovi, ktorému sme naše niekoľkometrové dokumenty (alebo aby ich pochopil, tak aspoň ich zjednodušený obsah) nestihli dať včas na vedomie. Od neho som potom dostal nechápajúci telefonát, ktorého vysvetlenie som si musel vyžiadať telefonátom do Ameriky (čomu som sa ale s mojou angličtinou usilovne vyhýbal). Mnohokrát sa naša komunikácia riadila podľa špecifického modelu: keď sme pýtali peniaze, Cohn sa neozýval, keď sme žiadali správu, poslal peniaze, keď sme mlčali, poslal správu. Romi Cohn telefonoval zásadne navečer (teda u neho na obed) a väčšinou o tom, že všetko je super, ale že má problémy s telefónom či faxom, že mnohému telefonovanému a faxovanému nerozumie a že všetko treba asi ešte raz prerobiť. Veľmi som sa potešil, keď si pán Cohn zaviedol elektronickú poštu. Komunikácia však zostala v starých koľajach – na môj e-mail som dostal odpoveď telefonicky alebo faxom, na fax odpovedal e-mailom.“ Memoriál, ktorý dnes patrí k novým dominantám mesta, bol najmä zásluhou R. Cohna slávnostne otvorený v júli 2002. 

O Romim Cohnovi možno povedať ešte veľa dobrého a zaujímavého, na vyjadrenie mojej úcty a smútku však stačia dve slová: Zomrel ČLOVEK!

Peter Salner 

Literatúra

Berger, Joseph 2020, „Romi Cohn Saved 56 Jewish Families. Coronavirus Took His Life.“ https://www.nytimes.com/2020/03/27/obituaries/romi-cohn-dead-coronavirus…, 27.3

Krčmárik, Matúš 2020, „Rabína a rodáka z Bratislavy zabil v New Yorku koronavírus. Romi Cohn sa dožil 91 rokov“. https://svet.sme.sk/c/22374503/covid-19-pandemia-koronavirus-smrt-new-yo…. Sme, 2.4. 

Salner, Peter – Kvasnica, Martin 2002, Chatam Sofer Memoriál (1762-2002). Bratislava, Zing Print.

Foto č. 1: Holocaust encyclopedia 
Foto č. 2: Archív autora