PhD. štúdium

Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. ako externá vzdelávacia inštitúcia realizuje doktorandské študijné programy “kultúry a náboženstvá sveta” a “sociálna antropológia” v dennej forme.

Doktorandské štúdium


Doktorandi a doktorandky realizujú svoje štúdium na ÚESA SAV, v. v. i., pričom sú zapísaní na referátoch pre doktorandské štúdium na príslušných fakultách. Doktorandské štúdium sa riadi podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa z ÚESA SAV, v. v. i. a pozostáva z vedeckej, študijnej a pedagogickej časti. Vedecká časť spočíva v individuálnej alebo tímovej výskumnej práci doktoranda a je viazaná na tému dizertačnej práce. Študijná časť spočíva v absolvovaní prednášok, seminárov a individuálneho štúdia odbornej literatúry. Doktorandi absolvujú povinné a povinne voliteľné predmety z ponuky príslušných fakúlt a ÚESA SAV, v. v. i. poskytuje doktorandské semináre pre 1. a 2. ročník štúdia. Súčasťou štúdia je aj vykonávanie pedagogickej činnosti alebo inej odbornej činnosti súvisiacej s pedagogickou činnosťou. Štúdium prebieha na základe kreditového systému príslušnej fakulty a doktorandi musia získať kredity zo všetkých častí štúdia, teda vedeckej, študijnej a pedagogickej.

Informácie pre uchádzačov

Témy PhD. prác (2025/2026)

1) Za hranicami archívov: Digitálne výskumné zbierky ako dynamické infraštruktúry produkcie poznania

Školiteľ: Mgr. Andrej Gogora, PhD.

Odbor:  Téma je otvorená pre študijný programy Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského

Forma štúdia: Denná

 

Anotácia:

Dynamický rozvoj digitálnych výskumných zbierok zásadne ovplyvnil spôsoby, akými sa vedecké poznanie kurátorsky spracováva, sprístupňuje a využíva naprieč akademickými disciplínami. Očakávame návrhy na doktorandský projekt, ktorého cieľom bude kritická analýza konceptuálnych a metodologických základov digitálnych výskumných zbierok a ich úlohy v súčasných výskumných infraštruktúrach v oblasti humanitných a sociálnych vied. Doktorand/ka bude skúmať kľúčové princípy digitálnych výskumných zbierok a hodnotiť ako kurátorské stratégie ovplyvňujú konektivitu dát, kvalitu interpretácie a epistemickú inováciu. Úspešný kandidát/ka prispeje k rozvoju stratégií digitálneho kurátorstva, pričom sa zameria na problematiku dlhodobej využiteľnosti digitálnych výskumných zbierok, ich integrácie do výskumného procesu, udržateľnosti a technologickej adaptability.

 

Téma je vhodná najmä pre kandidátov so záujmom o interdisciplinárne prieniky digitálnych humanitných vied, manažmentu poznania a archívnej vedy. Hľadáme motivovaných uchádzačov so silným akademickým zázemím v humanitných alebo sociálnych vedách (najmä v etnológii a sociálnej antropológii), so živým záujmom o digitálne výskumné infraštruktúry a ambíciou zapojiť sa do súčasných diskusií o kurátorstve dát a vedeckých ekosystémoch. Vybraný doktorand bude mať príležitosť pracovať v interdisciplinárnom výskumnom prostredí a podieľať sa na teoretických aj aplikovaných inováciách v oblasti digitálneho kurátorstva vedeckého poznania. Pre viac informácií o podmienkach prijatia a podania prihlášky kontaktujte školiteľa.

 

2) Fotografie, videá a naratívy v rodinnej pamäti

Školiteľ: Mgr. Soňa Gyárfáš Lutherová, PhD.

Odbor: Téma je otvorená pre študijný program Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského

Forma štúdia: Denná

 

Anotácia: 

Fotografie a videá ako súčasť rodinných archívov (re)konštruujú spomienky jednotlivcov či sociálnych skupín (od rodiny až po spoločnosť). Projekt dizertácie sa zameriava na vzťah “malých” a “veľkých” naratívov v rodinnej pamäti prostredníctvom skúmania audiovizuálnych prameňov. Špecificky sa venuje problematike medzigeneračného prenosu spomienok v kontexte individuálneho a kolektívneho spomínania. Výskum sa opiera o princípy multimodálnej antropológie a podporuje produkciu znalostí rozličnými postupmi naprieč médiami. Mimo povinnej textovej časti je preto ako súčasť výstupu vítaná aj iná kreatívna forma (video, séria fotografií, komix, performance…).

3) Transformácia rómskych identít na komunitnej a spoločenskej rovine

Školiteľka: Prof. Elena Marushiakova, PhD.

Odbor: Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského

Forma štúdia: Denná

 

Anotácia:

Na základe historického a etnografického výskumu bude dizertačná práca sledovať procesy premeny rôznych identít Rómov (alebo iných komunít, radených pod tento zastrešujúci termin) žijúcich v etnicky zmiešaných alebo pohraničných regiónoch z pohľadu existencie týchto identít v dvoch dimenziách – na etnickej a v národnostnej úrovni. Výskum môže byť zameraný na špecifické parametre a rôzne aspekty týchto procesov, napr. etnická mimikria, verejne deklarovaná identita, preferovaná etnická identita, národná občianska identita, európska rómska identita.

4) Transhumánne svety: Skúmanie vzťahov medzi ľuďmi a zvieratami prostredníctvom zmyslovej etnografie

Školiteľka: Mgr. MgA. Jaroslava Panáková, PhD.

Odbor: Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského

Forma štúdia: Denná

 

Anotácia:

Tento výskum vychádza z rozvíjajúceho sa prúdu interdruhovej antropológie (ang. multispecies anthropology), ktorý si kladie za cieľ prostredníctvom zmyslovej etnografie preskúmať vzťahy medzi ľuďmi a zvieratami mimo antropocentrického rámca. Predmetom štúdia bude prelínanie životných svetov ľudí a ne-ľudí, najmä zvierat, a taktiež spôsoby, akými ich vzájomné zmyslové vnímanie, stelesnené poznanie a afekt ovplyvňujú medzidruhové vzťahy, a to najmä v kontexte výcviku zvierat, pastorácie alebo poľovníctva. Vychádzajúc z konceptu Donny J. Harawayovej (2003, 2008) o „(živočíšnych) druhoch – spoločníkoch“ (ang. companion species) a práce Anny Tsingovej (2015) o spoluzávislosti v ekologických systémoch, výskum sa sústreďuje na to, ako sa zvieratá aktívne podieľajú na produkcii vedomostí u človeka, jeho duchovných praktikách a/alebo orientácii v krajine. Projekt môže stavať na existujúcich etnografických záznamoch o zmyslovej angažovanosti pri výcviku spoločenských zvierat: Whitney (1982) o Buzkashi, Marvin (1988) o býčích zápasoch, Cassidy (2002) o anglických dostihoch, Parkes (2005) o póle, Fajardo (2008) o kohútích zápasoch, Khalaf (2000) o ťavích dostihoch, Jerolmack (2013) o chovateľských holuboch a Fijn o lukostreľbe na koňoch (2021). Tým, že tento projekt kladie do popredia aj iné subjekty konania pomimo človeka, prispeje k debate o vnímaní, stelesnení a medzidruhovom spolunažívaní, čím sa významne posunie úloha zmyslovej antropológie pri porozumení väzieb medzi ľuďmi a zvieratami v rôznych ekologických a kultúrnych prostrediach.

5) Sociálne, náboženské alebo kultúrne kontexty šírenia súčasných povestí, fám a konšpiračných teórií

Školiteľka: Mgr. Zuzana Panczová, PhD.

Odbor: Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského

Forma štúdia: Denná

 

Anotácia:

Povesti, fámy a konšpiračné teórie sú významným činiteľom verejného diania, a to nielen dnes, ale aj v minulosti. V spoločenských vedách sa skúmajú ako výrazy sociálnych úzkostí a túžob, ako špecifické nástroje politickej moci, ktoré vplývajú na medziskupinové vzťahy, a aj ako prostriedky skupinovej identifikácie. Stali sa tiež súčasťou súčasnej masovej kultúry, ktorá tiež formuje repertoár a naratívne štruktúry fám a konšpiračných teórií. Výskum sa môže zamerať na osobné alebo internetové formy komunikácie, na naratívnu štruktúru, historický vývoj, spoločenské dopady či argumentačné stratégie týchto komunikačných žánrov. Očakáva sa, že výskumné metódy budú primárne čerpať z folkloristických alebo etnologických prístupov, no relevantné sú aj iné, interdisciplinárne zamerané typy analýz.

6) Práca a bariéry v prístupe na trh práce pre etnické menšiny v sociálno-antropologickej perspektíve

Školiteľka: Mgr. Daniel Škobla, PhD.

Odbor: Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského

Forma štúdia: Denná

 

Anotácia:

Výskum analyzuje otázky práce vrátane práce v neformálnej ekonomike a nadväzujúce životné stratégie Rómov s cieľom získať prácu a príjem. Výskum identifikuje faktory, ako sú napríklad mocenské asymetrie medzi Rómami a nerómskymi aktérmi ako sú zamestnávatelia, predstavitelia obcí, úrady práce alebo sprostredkovateľské agentúry, ktoré sprostredkovávajú  Rómom prístup k práci a k trhu práce. Výskum je založený na interdisciplinárnej metodológii, v rámci ktorej dominuje etnografický terénny výskum, ktorý môže byť doplnený aj archívnym výskumom alebo kvantitatívnymi štatistickými metódami.

7) 20. storočie v rodinnej/ komunitnej/kolektívnej pamäti

Školiteľka: PhDr. Monika Vrzgulová, CSc.

Odbor: Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského

Forma štúdia: Denná

 

Anotácia:

Udalosti, ktoré sa odohrali v minulom, 20. storočí, sú reflektované v medzigeneračnej komunikácii v rodinách, komunitách, resp. na makroúrovni spoločnosti. Spôsob, akým spomíname na minulosť vypovedá o našom súčasnom hodnotovom ukotvení a o našej snahe dať zmysel minulosti. Téma PhD. štúdia je zameraná na problematiku spomínania na uchádzačom zvolené historické obdobie, aj geografické vymedzenie výskumu. Skúmanie foriem a obsahov pamäti na zvolené historické obdobie či historické javy/udalosti, by malo sledovať vzťah komunikatívnej a kolektívnej pamäti, stratégie spomínania, resp. mlčania či zabúdania. Alebo by sa PhD. projekt mohol sústrediť na dynamiku politík spomínania a ich vplyv na biografickú/rodinnú pamäť.

8) Transnacionálne rodiny v strednej Európe v 21. storočí

Školiteľ: Mgr. Martina Wilsch, PhD.

Odbor: Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského

Forma štúdia: Denná

 

Anotácia:

Rodiny sa v súčasnosti menia a prispôsobujú novým výzvam. Vďaka väčšej mobilite a moderným technológiám mnohé rodiny žijú rozdelené v rôznych krajinách, no napriek tomu si udržiavajú silné vzťahy a pocit spolupatričnosti (Bryceson & Vuorela, 2002; Cienfuegos-Illanes, Brandhorst, 2023). Výskum v rámci tejto témy sa zameria na transnacionálne praktiky týchto rodín, vrátane (ale nie výlučne) starostlivosti a sociálnej podpory, ekonomického zabezpečenia, prenosu kultúrnych praktík, komunikácie, ako aj širšieho kontextu transnacionálnej cirkulácie starostlivosti (vrátane platenej). Podľa záujmu a zvoleného prístupu uchádzača/uchádzačky môže výskum zahŕňať rôzne skupiny rodín, napríklad: rodiny zo Slovenska, ktorých členovia dlhodobo pracujú v zahraničí (napr. opatrovateľky); rodiny utekajúce pred vojnou na Ukrajine alebo rodiny ekonomických migrantov, ktorí sa vo vzrastajúcej miere usadzujú na Slovensku. Vítaný je záujem o viaclokálny etnografický výskum (multi-sited ethnography) (Marcus, 1995), participatívne výskumné metódy a reflexívne prístupy, ako aj aplikáciu teoretických prístupov z oblasti antropológie starostlivosti, migračných štúdií, rodovej perspektívy a feministických teórií.

9) Výskum náboženstva, spirituality a nenáboženstva v súčasných moderných spoločnostiach

Školiteľka:Mgr. Tatiana Zachar Podolinská, PhD.

Odbor: Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského

Forma štúdia: Denná

 

Anotácia:

V súčasných spoločnostiach sme svedkami intenzívneho nárastu diverzity sekulárnych, náboženských a spirituálnych postojov. V štúdiu náboženstiev by sme preto mali venovať zvýšenú pozornosť  tomu, akými spôsobmi uchopujeme a pomenovávame túto narastajúcu rôznorodosť. Téma je otvorená interdisciplinárnym prístupom, ktoré môžu osvetliť menej známe miesta, a tiež prehĺbiť  našu úroveň poznania o tom čo „náboženstvo” je a akú úlohu zohráva v súčasných moderných spoločnostiach.

10) Mariánska úcta v Európe: Historické kontexty, súčasné podoby, interdisciplinárne perspektívy

Školiteľka:Mgr. Tatiana Zachar Podolinská, PhD.

Odbor: Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského

Forma štúdia: Denná

 

Anotácia:

Mariánska úcta zohrala kľúčovú úlohu pri formovaní náboženských praktík, kultúrnych identít a sociálnych hnutí v celej európskej histórii. Táto výskumná téma je otvorená interdisciplinárnym prístupom, vrátane skúmania historických a súčasných aspektov mariánskej úcty, pričom sa osobitne zameriava na jej prepojenia s nacionalizmom, kultúrnym dedičstvom a náboženskými praktikami spojenými s Pannou Máriou v rôznych európskych a náboženských, spirituálnych a nenáboženských (sekulárnych) kontextoch.

11) Náboženstvo, menšina a štruktúry rodiny

Školiteľka: Mgr. Juraj Majo, PhD.

Odbor: Kultúry a náboženstvá sveta, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského

Forma štúdia: Denná

 

Anotácia:

Dizertačná práca je zameraná na výskum štruktúry rodiny v menšinovom židovskom prostredí stredoeurópskeho mesta v medzivojnovom období. Práca hodnotí štruktúru rodiny a domácnosti z hľadiska veľkosti a vzťahov (podľa Lasletta a Hammela). Všíma si aj jej vnútornú štruktúru, a to zamestnanie, geografický pôvod či mieru endogamie v etnicky a konfesionálne zmiešanom prostredí Košíc. Individuálnymi rozhovormi s najstaršími členmi komunity v súčasnosti tieto aspekty reflektuje a dopĺňa tak kvantitatívny výskum a konfrontuje jeho výsledky. Základným zdrojom sú digitalizované sčítacie hárky zo sčítania obyvateľov v roku 1930.

Dizertačná práca predstavuje komplexný prístup k hodnoteniu vzťahov medzi jednotlivými identitami na pozadí konfesionálnej a etnickej príslušnosti. Prináša hĺbkový pohľad na sociálne, ekonomicky ale aj kultúrne významnú komunitu v medzivojnovom urbánnom prostredí. Z metodologického hľadiska práca využíva výskumné metódy historickej demografie, religionistiky, a antropologického výskumu.

Aktuálne školené PhD. práce

Absolventi (2023/2024)

Na stiahnutie