Fotografická lúka: Vizuálne archívy v procese formovania ekologickej pamäti a poznania starostlivosti o krajinu
Grantová schéma: APVV
Číslo projektu: APVV–25–0629
Názov: Fotografická lúka: Vizuálne archívy v procese formovania ekologickej pamäti a poznania starostlivosti o krajinu
Akronym: PHOMEA
Trvanie projektu: 1. 9. 2026 – 31.8.2030
Hlavné riešiteľské pracovisko: Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAS, v. v. i.
Partnerské inštitúcie: Geografický ústav SAV, v. v. i., Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i.,
Zodpovedná riešiteľka: Mgr. MgA. Jaroslava Panáková, PhD.
Opis projektu:
Fotografická lúka je interdisciplinárny výskumný projekt zameraný na antropologickú analýzu karpatských lúk ako historicky, ekologicky a kultúrne vrstvených krajín prostredníctvom práce s vizuálnymi dátami. Projekt vychádza z environmentálnej a vizuálnej antropológie a prepája ju s botanikou a geografiou s cieľom preskúmať, aký typ poznania o biodiverzite, starostlivosti o krajinu (land care) a dlhodobých zmenách krajinných režimov je možné rekonštruovať a elicitovať z archívnych a súčasných obrazových zdrojov.
Ťažiskom výskumu je systematická analýza archívnych fotografií etnografického výskumu (najmä fondy ÚESA SAV, v. v. i., vrátane dokumentácie viazanej na výskumy Jána Podoláka a jeho generačných nasledovníkov) v kombinácii s historickými a súčasnými leteckými a satelitnými snímkami. Projekt chápe tieto vizuálne materiály nie ako ilustrácie, ale ako plnohodnotné epistemické médiá, ktoré sprostredkúvajú ekologickú pamäť krajiny a umožňujú sledovať premeny ľudskoneludských vzťahov v čase.
Antropologická analýza sa zameriava na vizuálne čitateľné stopy hospodárskych praktík (kosenie, pasenie, sukcesia), priestorové vzory starostlivosti a zanedbávania krajiny, ako aj na spôsoby, akými sa biodiverzita lúk stáva kultúrne vnímanou, interpretovanou a hodnotenou. Metodologicky projekt kombinuje vizuálnu a archívnu analýzu, senzorickoantropologické postupy vizuálnej elicitácie, botanickú interpretáciu vegetačných znakov a geografické analýzy zmien krajinného využitia.
Výstupom projektu bude antropologicky ukotvený analytický rámec pre prácu s vizuálnymi archívmi v environmentálnom výskume, ktorý umožní prepájať historickú etnografickú dokumentáciu s aktuálnymi otázkami biodiverzity, starostlivosti o krajinu a obnovy kultúrnej krajiny v Karpatoch.
Ciele projektu:
Hlavným cieľom projektu Phomea: Fotografická lúka je analyzovať karpatské lúky ako historicky, ekologicky a kultúrne vrstvené krajiny prostredníctvom vizuálnych dát a skúmať, ako archívna a súčasná vizualita sprostredkúva ekologickú pamäť, starostlivosť o krajinu a dlhodobé transformácie krajinných režimov. Výskumné ciele projektu:
- Preskúmať epistemický potenciál vizuálnych dát – etnografickej fotografie, archívnych leteckých snímok a súčasných satelitných dát – pri identifikácii dlhodobých zmien biodiverzity, spôsobov využívania krajiny a krajinných štruktúr karpatských lúk;
- analyzovať archívne fotografické zbierky v rámci environmentálnej antropológie a historickej etnografie s cieľom rekonštruovať vizuálne stopy manažmentu lúk a identifikovať kontinuity a diskontinuity v ich využívaní v čase;
- integrovať antropologické interpretácie vizuálnych materiálov s botanickými a geografickými poznatkami o lúčnych ekosystémoch a rozvinúť interdisciplinárny analytický rámec pre výskum poloprirodzených kultúrnych krajín;
- rozvinúť koncept ekologickej pamäti lúk ako analytický nástroj na skúmanie vzťahov medzi človekom, krajinou a biodiverzitou v kontexte dlhodobých ekologických zmien;
- prispieť k metodologickým inováciám v environmentálnej a vizuálnej antropológii prostredníctvom systematickej práce s vizuálnymi archívmi, leteckou fotografiou a satelitnými dátami diaľkového prieskumu Zeme;
- navrhnúť a realizovať multimodálnu antropologickú stratégiu šírenia výsledkov projektu, ktorá bude kombinovať: (1) kurátorskú výstavu, (2) verejné workshopy a diskusie a (3) online fotografickú databázu (Phomea – Foto-ekologická pamäť lúk);
- komunikovať ekologickú pamäť lúk, biodiverzitu a formy starostlivosti o krajinu prostredníctvom vizuálne ukotvenej interdisciplinárnej interpretácie s cieľom posilniť ekologickú gramotnosť a podporiť dialóg medzi výskumníkmi, odborníkmi na ochranu prírody, farmármi, pedagógmi a širšou verejnosťou;
- vytvoriť otvorenú a dlhodobo udržateľnú online fotografickú databázu ako výskumnú infraštruktúru umožňujúcu analytickú, vzdelávaciu a komparatívnu prácu s fotografiami v časových a tematických perspektívach a prepájajúcu lokálne poznatky o lúkach so širšími transdisciplinárnymi rámcami, najmä v oblastiach One Health, environmentálnych rizík a vzťahov medzi človekom, zvieraťom a krajinou.
Informácie o priebehu projektu
Manažment a koordiácia projektu
Dňa 1. septembra 2026 sa oficiálne začalo riešenie projektu APVV-25-0629 Fotografická lúka: Vizuálne archívy v procese formovania ekologickej pamäti a poznania starostlivosti o krajinu (PHOMEA). Projekt potrvá do 31. augusta 2030. Riešia ho ÚESA SAV, v. v. i., ako žiadateľ a Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i., a Geografický ústav SAV, v. v. i., ako spolupríjemcovia.
Priebežné výstupy a výsledky projektu
Rok 2026
Dňa 2. novembra 2026 vystúpila Jaroslava Panáková (ÚESA SAV, v. v. i.) s pozvanou prednáškou s názvom Hay, hectares and neighbours: Economic relations of small-farm grassland management in Nová Bošáca, White Carpathians, Slovakia v Škole udržateľnosti na Univerzite Reichmana v Herzliyi v Izraeli. Prednáška sa konala na pozvanie Prof. Shiri Zemah Shamir, s ktorou Jaroslava Panáková v septembri 2026 podala spoločný projektový návrh v rámci schémy APVV SK-IL.
Prednáška sa venovala ekonomickým vzťahom pri udržiavaní malých farmárskych trávnych porastov v Novej Bošáci v Bielych Karpatoch. Druhové bohaté karpatské lúky prežívajú len tam, kde ich ešte niekto kosí alebo pasie. Na základe rozhovorov, histórií 52 parciel a 46 vegetačných plôch Jaroslava Panáková ukázala, že tú istú lúku udržiavajú v otvorenom stave dve odlišné ekonomiky: dotované, registrované hektáre sústredené v rukách jednej spoločnosti a susedská ekonomika sena, ktorú platobný systém nevidí. Druhová diverzita rastlín pritom podľa zistení nasleduje skôr históriu obrábania pôdy (pluh) než formu nájmu.
Prednáška vychádzala z výskumu v rámci projektu PHOMEA – Photographic Meadow: Visual Archives in the Making of Ecological Memory and Land-Care Knowledge (APVV-25-0629), ktorý prepája etnografický a ekologický výskum karpatských lúk.
Fotografie
Foto č. 1:

Foto č. 2:

Foto č. 3

V dňoch 28. októbra – 7. novembra 2026 absolvovala Jaroslava Panáková pracovnú cestu do Izraela, ktorá bola súčasťou riešenia projektu PHOMEA – Photographic Meadow (APVV-25-0629). Cesta zahŕňala terénny výskum, archívny výskum a konzultácie.
Súčasťou cesty bola návšteva vzdelávacieho centra spoločnosti Netafim, venovaného kvapkovej závlahe, a konzultácia s Itamarom Nadavom, vedúcim výskumu a inovácií v Netafim Agronomy. Jaroslava Panáková navštívila aj rodinnú mliečnu farmu, kde mala možnosť oboznámiť sa s praxou hospodárenia v izraelskom poľnohospodárstve.
V archívoch Yad Yaari a Yad Tabenkin zbierala fotografické a iné vizuálne dáta. Navštívila tiež niekoľko výstav fotožurnalizmu súčasného Izraela a Univerzitu Bar-Ilan, kde dlhodobo spolupracuje s prof. B. Kotlermanom (miestna orálna história).
Fotografie (J. Panáková)
Foto č. 1:

Foto č. 2:

Foto č. 3

Foto č. 4

Foto č. 5

Dňa 12. októbra 2026 vystúpila Jaroslava Panáková (ÚESA SAV, v. v. i.) s prednáškou na pozvanie s názvom Affective Images, Ecological Memories: Photography between the Arctic Tundra and the Carpathian Meadow na Ústave etnológie a kultúrnej antropológie Jagelovskej univerzity v Krakove.
Prednáška sa venovala konceptu afektívneho poznania a jeho vzťahu k pamäti, osobitne k ekologickej pamäti. Jaroslava Panáková predstavila, ako tento koncept rozvíjala najprv pri výskume domácich fotografických archívov pôvodných obyvateľov Čukotky a následne ho uplatnila pri skúmaní karpatských lúk. Ukázala, ako fotografie nielen uchovávajú spomienky, ale prostredníctvom afektívnych a zmyslových skúseností sprostredkúvajú aj poznanie meniaceho sa prostredia.
Na tento prístup nadväzuje projekt PHOMEA – Photographic Meadow (APVV-25-0629), ktorý predstavila v druhej časti prednášky. Projekt skúma, ako možno prostredníctvom archívnych etnografických fotografií, historických leteckých snímok a opakovanej fotografie skúmať ekologickú pamäť lúk. Kosenie, pasenie, odvodňovanie či opúšťanie pôdy zanechávajú v krajine stopy, ktoré možno prostredníctvom fotografií identifikovať, interpretovať a konfrontovať so súčasnými skúsenosťami miestnych obyvateľov.
Prednáška tak prepojila vizuálnu antropológiu s ekologickým výskumom a otvorila otázku fotografie ako nástroja poznávania vzťahov medzi ľuďmi, krajinou a jej premenami.
V dňoch 5. a 6. októbra 2026 sa v Bratislave uskutočnia dve podujatia s profesorom Hirokim Takakurom z Tohoku University. Dňa 5. októbra vystúpi s verejnou prednáškou venovanou vzťahom ľudí a zvierat v sibírskej antropológii a 6. októbra povedie seminár o kultúre a obnove po zemetrasení a cunami v Japonsku v roku 2011.
Viac informácií TU.