Fotografická lúka: Vizuálne archívy v procese formovania ekologickej pamäti a poznania starostlivosti o krajinu

Informácie o priebehu projektu

Manažment a koordiácia projektu

Dňa 1. septembra 2026 sa oficiálne začalo riešenie projektu APVV-25-0629 Fotografická lúka: Vizuálne archívy v procese formovania ekologickej pamäti a poznania starostlivosti o krajinu (PHOMEA). Projekt potrvá do 31. augusta 2030. Riešia ho ÚESA SAV, v. v. i., ako žiadateľ a Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i., a Geografický ústav SAV, v. v. i., ako spolupríjemcovia.

Priebežné výstupy a výsledky projektu

Rok 2026

V dňoch 5. a 6. októbra 2026 sa v Bratislave uskutočnia dve podujatia s profesorom Hirokim Takakurom z Tohoku University. Dňa 5. októbra vystúpi s verejnou prednáškou venovanou vzťahom ľudí a zvierat v sibírskej antropológii a 6. októbra povedie seminár o kultúre a obnove po zemetrasení a cunami v Japonsku v roku 2011.

Viac informácií TU.

 

Dňa 12. októbra 2026 vystúpila Jaroslava Panáková (ÚESA SAV, v. v. i.) s prednáškou na pozvanie s názvom Affective Images, Ecological Memories: Photography between the Arctic Tundra and the Carpathian Meadow  na Ústave etnológie a kultúrnej antropológie Jagelovskej univerzity v Krakove.

 

Prednáška sa venovala konceptu afektívneho poznania a jeho vzťahu k pamäti, osobitne k ekologickej pamäti. Jaroslava Panáková predstavila, ako tento koncept rozvíjala najprv pri výskume domácich fotografických archívov pôvodných obyvateľov Čukotky a následne ho uplatnila pri skúmaní karpatských lúk. Ukázala, ako fotografie nielen uchovávajú spomienky, ale prostredníctvom afektívnych a zmyslových skúseností sprostredkúvajú aj poznanie meniaceho sa prostredia.

 

Na tento prístup nadväzuje projekt PHOMEA – Photographic Meadow (APVV-25-0629), ktorý predstavila v druhej časti prednášky. Projekt skúma, ako možno prostredníctvom archívnych etnografických fotografií, historických leteckých snímok a opakovanej fotografie skúmať ekologickú pamäť lúk. Kosenie, pasenie, odvodňovanie či opúšťanie pôdy zanechávajú v krajine stopy, ktoré možno prostredníctvom fotografií identifikovať, interpretovať a konfrontovať so súčasnými skúsenosťami miestnych obyvateľov.

 

Prednáška tak prepojila vizuálnu antropológiu s ekologickým výskumom a otvorila otázku fotografie ako nástroja poznávania vzťahov medzi ľuďmi, krajinou a jej premenami.