Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, v.v.i. oslávil 77. výročie svojho založenia

Na Laudačnom dni v Pálffyho paláci (20.9.2023) odzneli audiomedailóny kľúčových reprezentantov jednotlivých generácií a po príhovore predsedu SAV, Prof. P. Šajgalíka bola do života uvedená 432 stranová publikácia v anglickom jazyku, Story of Cohesion (Príbeh súdržnosti), ktorá po prvý krát prináša dejiny akademickej inštitúcie v socialistickom a postsocialistkom období v regióne strednej Európy. Publikácia autoriek T. Zachar Podolinskej a K. Popelkovej prináša plastický kvalitatívny obraz jednotlivých kľúčových generácií (zakladateľská, budovateľská, transformačná a inovačná), pričom malé dejiny ústavu interpretuje na pozadí SAV aj širších národných, “veľkých dejín”. Historické dáta sú pútavým spôsobom prepletené so spomienkami aktérov a pamätníkov všetkých generácií. Publikácia tak patrí k priekopíckym svojho druhu v oblasti antropológie inštitúcií. Ako prezrádza titul publikácie v prípade ÚESA SAV, ide nielen o príbeh silných a charizmatických lídrov a expertov, ale predovšetkým o príbeh vnútornej kohézie, prajnej a podpornej klímy a tímovej spolupráce. Okrem výkonovo orientovaného nastavenia, podpory excelentnosti, kreativity a hraničnej vedy, v naratívoch bývalých aj súčasných pracovníkov rezonuje hodnotovo-orientovaná atmosféra, podpora zraniteľných členov tímu, a pozitívny inštitucionálny sebanaratív.

Ako hovorí T. Zachar Podolinská, súčasná riaditeľka ústavu: “Každá generácia mala vlastné méty a čelila odlišným výzvam: generácia Zakladateľov (50-60. roky 20. storočia) zápasila s núdzou a nedostatkom, avšak mala obrovské nadšenie, vízie a misiu vybudovať národopisný grunt, ktorú sa jej podarilo naočkovať na budovateľskú generáciu; generácia Budovateľov (70.-80. roky 20. storočia) po sebe zanechala kľúčové diela slovenskej etnografie, ktoré so cťou obstoja aj v súčasnom európskom kontexte (Atlas a Encyklopédia). Táto generácia to dokázala vďaka štedrej a systematickej podpore zo strany štátu – daňou však boli politické čistky a ideologická cenzúra, resp. teoretické a metodologické obmedzenia. Transformačnej generácii (90. roky 20. storočia a 1. dekáda 21. storočia) sa otvorili brány do modernej svetovej vedy, teórie a metodológie. Zároveň však v mnohých ohľadoch začínala na zelenej lúke, nemala potrebné jazykové kompetencie a projektové zručnosti, zápasila s nedostatkom financií a čelila politickým tlakom na redukciu SAV či zrušenie jej časti. V tomto období sa ústav stal lídrom etnológie na Slovensku a vďaka účasti v európskych projektov sa stal viditeľný na medzinárodnej scéne.

S príchodom inovačnej generácie sa v ústave dovŕšilo budovanie antropologickej a religionistickej línie, dobudovala sa infraštruktúra potrebná na vstúpenie do európskych digitálnych štruktúr, ústav exponenciálne zvýšil svoju účasť vo významných európskych projektoch ako aj publikovanie vo významných zahraničných vydavateľstvách a časopisoch. Okrem toho narástol jeho aplikovaný rozmer a výskumy orientované na riešenie aktuálnych spoločenských výziev. Ústav sa stal lídrom na európskej scéne, v niektorých oblastiach dosiahol métu svetového hráča (rómske štúdiá). Hoci každé obdobie malo svoje špecifiká, dejinami ústavu sa ako zlatá niť nesie úprimné zapálenie a radosť z vedeckej práce, chuť prekračovať a posúvať hranice poznania, vzájomná podpora, hodnota tímu a chuť spoluvytvárať dobré pracovné prostredie. Tento etos sa v ústave darí prenášať z generácie na generáciu. Po preštudovaní množstva dát a osobných naratívov si myslím, že práve v tom tkvie tajomstvo úspechu našej inštitúcie.”

Počas Laudačného dňa tiež bola predstavená publikácia Bavilo ma byť etnografkou od jubilantky prof. Rastislavy Stoličnej (75. rokov). Ako inovatívny formát sa na Laudačnom dni zaviedla Sieň slávy pre zaslúžilých expertov a expertky. Pri príležitosti 77. výročia tu boli slávnostne uvedení prví 13 ocenení in memoriam (mená viď program). Ústav tiež udelil 9 ocenení za rozvoj ústavu a infraštruktúry vedy (viď program). Podujatie uzavrelo premietnutie dokumentárneho filmu o ústave, predstavujúceho aktuálne portfólio ústavu a jeho kľúčové výskumné línie.

Foto: Martin Bystriansky